Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Pri zrode šampanského vína bol francúzsky mních Dom Perignon, to je všeobecne známe. Menej známou skutočnosťou však je, že druhým miestom (po Francúzsku), kde si fajnšmekri mohli pochutnať na tomto lahodnom nápoji boli práve naši predkovia v Prešporku, dnešnej Bratislave. Zámerne hovorím o šampanskom, lebo vtedy to ešte nebola chránená značka. Dnes by sme povedali, že to bolo šumivé víno vyrábané tradičnou šampanskou metódou.
Víno sa vodou neriedilo, voda sa však vínom zlepšovala Čítajte Pri zrode prvého bratislavského šampanského treba hľadať ženu. Podľa legendy sa v našom meste po ťažení do Ruska liečil zranený napoleonský vojak Johann Evangelista Hubert a v lazarete ho ošetrovala krásna Paulína. Keďže mal pochádzať z okolia mesta Champagne, poznal aj technológiu výroby sektu.
Jeho láska k ošetrovateľke spolu s vynikajúcim malokarpatským vínom spôsobili, že tu zostal aj po vyliečení a založil firmu na výrobu perlivého vína. Pravdou asi bude, že Paulína bola krásna, lebo s tým, že by princezná bola škaredá, ste sa v legende či rozprávke asi ešte nestretli.
Skutočnosť však bola menej romantická. Firmu na výrobu šumivého vína v roku 1825 založili dvaja prešporskí mešťania: Johann Fischer a Michael Schönbauer. Fischer bol obchodník s koloniálnym tovarom a vínom, Schönbauer zase chirurg v mestskom lazarete.
Ich podnik mal sídlo na Krajinskej ceste, dnešnej Radlinského ulici, kde teraz stoja budovy Slovenskej technickej univerzity a presne kopíroval francúzske výrobné postupy. Aj vďaka tomu si perlivý mok z prešporských pivníc rýchlo získal obľubu nielen u miestnej či budapeštianskej smotánky, ale prerazil aj medzi elitou v cisárskom meste Viedeň. A nasledovali mnohé ocenenia – zlatá medaila vo Viedni, prvá cena na svetovej výstave v Paríži v roku 1876, takisto aj na miléniovej výstave v Budapešti.
Železná opona padla, ostnaté drôty nezmizli Čítajte Hubert sa ako spolumajiteľ objavuje v dokladoch až v roku 1875, celú firmu získal o dva roky. Na prelome storočí jeho podnik dodával na trh tri druhy: Gentry Club extra dry, Gentry-Club Triple sec a City sec Hubert.
Len na porovnanie: József Törley v dnešnom Maďarsku začal vyrábať šumivé víno v roku 1882, moravská značka Bzenec vznikla v roku 1875 a český Mělník až v roku 1900.
Ďalšími výrobcami sektu boli v našom meste František Moric Schiller, Eduard Zechmeister, šampanské s futuristickým názvom Elektronique produkovala firma Eschés Társa.
Najväčším konkurentom však bol Jakub Palugyay, ktorého firma sa stala najznámejším vinárskym podnikom v celej monarchii a fľaše Chateau Palugyay boli také vyhľadávané, že sa dostali aj do vinotéky na Titaniku.
