SME

Vyrobiť originálny bratislavský rožok je kumšt

Vo Viedni majú Sacher tortu, v Budapešti šomló halušky, v Bratislave sladké rožky.

Bratislavské rožky.Bratislavské rožky. (Zdroj: Jozef Jakubčo)

NOVÉ MESTO. Stačí sa dať viesť čuchom. Pekáreň, kde šikovní pekári šúľajú tradičné bratislavské rožky rýchlosťou blesku, ľahko nájdete podľa vône čerstvo upečených rožkov. Cítiť ju už od križovatky Riazanskej a Kukučínovej. Samotná pekáreň je o niekoľko desiatok metrov ďalej na Riazanskej ulici.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Bratislavské rožky sme začali piecť z osobnej pohnútky. Milujeme ich a v tom čase, okolo roku 2013, nájsť dobré bratislavské rožky na trhu bol problém,“ vysvetlil Ján Šimunek, majiteľ rodinnej firmy FantastiCo, prečo sa s manželkou pred rokmi rozhodli zriadiť vlastnú pekáreň.

SkryťVypnúť reklamu

Pôvodným pôsobiskom Jána Šimunka bolo vojenské letectvo, pekárskemu umeniu sa vyučil u majstra Vojtecha Szemesa. Ako bývalý cechmajster Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska sa zaslúžil o obnovenie tradície bratislavských rožkov a zisk ochrannej známky Európskej únie Zaručená tradičná špecialita v roku 2012.

„Počas socializmu bola ich tradícia na dlhé roky prerušená, my sme na ňu nadviazali,“ ozrejmil Šimunek.

Vyhľadávali pôvodné receptúry a postupy a pokúšali sa ich uviesť opäť do života.

„V zásade ide o jednoduchú záležitosť, ale upiecť dobrý rožok až také jednoduché nie je. V Bratislave preto nájdete len veľmi málo výrobcov, korí vyrábajú originálny bratislavský rožok,“ povedal Šimunek.

Odhaduje, že v Bratislavskom kraji túto tradičnú špecialitu pečie približne 200 výrobní, ale skutočne kvalitné bratislavské rožky pochádzajú iba z piatich.

SkryťVypnúť reklamu

Aké ingrediencie?

Základom dobrých rožkov sú podľa Jána Šimunka kvalitné suroviny a zvládnutý technologický postup.

„Treba to celé urobiť poctivo, nesmiete to oklamať na žiadnej ingrediencii, ani v jednom výrobnom kroku. Jednoducho musíte dať receptúre a rožku to, čo si žiada,“ vysvetlil Šimunek prístup ich rodinnej pekárne.

Múku najprv dovážali až z Talianska. Neskôr našli kvalitného a spoľahlivého miestneho dodávateľa. Aj pri iných surovinách, ako sú mak či orechy, sa snažia byť lokálni a orientujú sa na overených farmárskych dodávateľov.

Kedysi pridávali do bratislavských rožkov určených na export sladký glycerín. Vďaka nemu nevyschli či nesplesniveli ani počas dlhej plavby do zámoria.

V súčasnosti je preprava omnoho rýchlejšia a takéto niečo už nie je potrebné. Navyše, dnešná chránená receptúra zakazuje pridávať do rožkov chemické prípravky.

SkryťVypnúť reklamu

Rožky, ktoré sa pečú v pekárni na Riazanskej, majú zaručenú dvojtýždňovú trvanlivosť. Vydržia aj dlhšie, ak sú správne uskladnené.

„V náplni je veľké množstvo olejovín z maku alebo z orechov. Tie po nejakom čase preniknú do cesta a vyslovene ho konzervujú. Ak rožok neprehrejete na slnku alebo s ním neurobíte niečo neprirodzené, tak zabalený vydrží bez ujmy aj mesiac. Dôležité je, ako pri väčšine pekárskych výrobkov, aby nevyschol.“ ozrejmil Šimunek.

Ktorý recept je ten pravý?

Existuje množstvo modifikácií tradičného receptu. V podstate každá pekárska rodina či pekáreň mala či stále má ten vlastný. Niekoľko ich vyskúšali aj v spoločnosti FantastiCo. Namiesto masla skúsili pridávať do cesta bravčovú masť či ako sladidlo med.

„Rožok upečený s medom chutí úžasne. Med má však dve veľké nevýhody. Má kolísavú cukornatosť, čo je v prípade veľkovýroby problém, a časť ľudí je na med alergická. Takže z čisto pragmatických dôvodov sladíme cukrom,“ vysvetlil Ján Šimunek.

Bežná pekárska prax je pridávať do cesta margarín.

„Keď do cesta pridáte namiesto margarínu maslo, kvalita vyskočí o celý rád vyššie. Medzi maslom a masťou už potom nie je zásadný rozdiel. Ale keď si naozaj chcete rožok vyšperkovať, upečte si ho doma s masťou a namiesto cukru použite med. Pohrajte sa s tým, a uvidíte, že dokážete vyrobiť malý zázrak,“ prezradil Ján Šimunek.

Môže byť bez lepku?

Vo FantastiCo sa pohrávali aj s myšlienkou piecť aj bezlepkové rožky. Pre vyťaženosť výroby zatiaľ nedokázali správne vyladiť receptúru. Navyše, bezlepkové potraviny sa môžu vyrábať len v samostatnej bezlepkovej prevádzke.

„Je vylúčené, aby sme bezlepkové výrobky začali piecť v existujúcej prevádzke, napríklad po ukončení zmeny s klasickými ingredienciami. Je to preto, že mnohým ľuďom alergickým na lepok môže aj jeho stopové množstvo spôsobiť problémy. Bezlepková výroba je veľký záväzok voči zákazníkom, ale zatiaľ to nie je v našich silách,“ vysvetlil Ján Šimunek.

Výrobu bezlepkových bratislavských rožkov však do budúcna nevylúčil.

Aj tritisíc

V súčasnosti v pekárni pracujú traja stáli zamestnanci, ktorí tvarujú rožky a majú v rukách ich finálnu podobu. Úlohou brigádnikov je rožky natierať rozšľahaným vajíčkom a robiť ďalšie pomocné práce. Za jednu zmenu upečú aj tritisíc rožkov.

„Za súčasného stavu je to náš limit. Stále hľadáme zodpovedných zamestnancov, ale máme pocit, že málokomu sa chce poctivo pracovať,“ posťažoval si Ján Šimunek. Aby stíhali uspokojovať dopyt, do tímu hľadá ďalších dvoch stabilných zamestnancov.

Záujem o bratislavské rožky totiž stále rastie. Dodávajú ich do kaviarní a reštaurácií, dajú sa už kúpiť aj v reťazcoch Yeme a Kaufland. Tradične ich predávajú aj na Dobrom trhu alebo na Vianočných trhoch.

Bratislavský dukát

Okrem rožkov vo FantastiCu pečú ešte makový a orechový závin.

„Bratislavský závin je tradičnou modifikáciou bratislavských rožkov. Na jeho výrobu používame rovnaké cesto aj náplň. Len má väčšiu formu, je zhruba desaťnásobne objemnejší,“ vysvetlil Ján Šimunek.

Pustili sa aj do výroby úplne nového produktu, slaného bratislavského dukátu. Cesto je prakticky rovnaké ako na výrobu bratislavských rožkov a v závislosti od sezóny ho plnia údeným ovčím alebo kravským syrom.

„Chceli sme na trh prísť s niečím vlastným a začať novú tradíciu,“ ozrejmil Ján Šimunek. „Bratislavský dukát sa celkom dobre uchytil. Finálnu receptúru však ešte stále jemne dolaďujeme.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 20 157
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 873
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 947
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 402
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 401
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 924
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 558
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 222
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 448
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 153
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 377
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 319
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu