BRATISLAVA. Len nedávno udreli mrazy a v uliciach Bratislavy už podľa občianskeho združenia Vagus zamrzlo minimálne sedem ľudí bez domova.
„Súčasný stav je alarmujúci. Ešte nikdy nezahynulo toľko ľudí za taký krátky čas. Sneží a mrzne už nielen v noci, ale aj počas dňa, a to nás to najchladnejšie obdobie ešte len čaká,“ povedal Sergej Kára, riaditeľ občianskeho združenia Vagus, ktoré sa venuje práci s ľuďmi bez domova.
Keďže pracovníci združenia sú dennodenne v teréne v kontakte so stovkami ľudí bez domova, o úmrtiach vedia často priamo od nich, prípadne ich sami nájdu.
Volanie o pomoc
Združenie preto vyhlásilo kampaň Voláme SOS, ktorou chcú zabrániť, aby na podchladenie vyhasli ďalšie životy. Prosia v nej bežných ľudí o finančnú pomoc. Prispieť môžu cez webovú stránku www.volamesos.sk.
„Nikto nemôže pomôcť všetkým, ale každý môže pomôcť aspoň niekomu,“ povedal Kára. Za 15 eur podľa neho dokážu poskytnúť jedlo, šaty, hygienu a teplo počas dňa dvom ľuďom v Domci, ich centre pre ľudí bez domova. Za 35 eur vedia zas urobiť výjazd krízového tímu a zachrániť ľudský život pred zimou.

„Situácia je veľmi vážna. Ak sa nám nepodarí vyriešiť nedostatok financií, nebudeme môcť robiť našu prácu a ľudia bez domova budú ďalej umierať, pretože v teréne nebude nikto, kto by im pomohol. Vopred ďakujeme za každé euro, využijeme ho zodpovedne, transparentne a užitočne,“ dodal Kára.
Záujem verejnosti o to, ako zimu zvládnu ľudia bez domova, sa zdvihla v roku 2015, keď počas tresknúcich mrazov zamrzlo 17 ľudí. Aj vlani počas zimy však umrelo na podchladenie podľa Káru okolo desať ľudí, no pre nemeniacu sa legislatívu sa problém výrazne nerieši.
Podľa interných štatistík Vagusu zomrelo od januára tohto roka v Bratislave dokopy 33 ľudí bez domova.
Najviac bezdomovcov je v Ružinove
Nielen počas zimy, ale celoročne môžu ľudia bez domova v hlavnom meste využiť niekoľko nocľahární, aby nemuseli nocovať na ulici. K dispozícii je naríklad Nocľaháreň sv. Vincenta de Paul na Ivanskej ceste či Mea Culpa na Hradskej ulici.

Združenia, charity, kostoly či mestské časti robia počas zimy aj pravidelné zbierky teplého oblečenia a diek. V krízových situáciách, keď teplota klesne pod mínus desať stupňov, zvyknú samosprávy zvolať aj krízový štáb a postaviť pre ľudí bez domova provizórne prístrešky, aby sa mali kde zahriať.
Počas historicky prvého sčítania ľudí bez domova na prelome októbra a novembra 2016 narátali sčítací komisári v Bratislave 2064 ľudí bez domova, z toho 1780 dospelých a 284 detí.
Najviac v Ružinove, kde žil každý piaty sčítaný (19,7 percenta). Nasledovala Vrakuňa s 11,4 percenta, Staré Mesto s 10 percentami, Petržalka s 8,6 percenta a Nové Mesto so 6,5 percenta.
Mesto si uvedomuje, že ide o dolnú hranicu počtu a že ľudí bez domova na území Bratislavy žije viac. Mimovládne organizácie ich počet odhadujú až na štyri- až päťtisíc.