Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
O význame Bratislavy v minulosti hovorí aj množstvo výsad (bolo ich spolu 162), ktoré mešťania dostávali od uhorských panovníkov.
Za najvýznamnejšie, prirodzene, považujeme tie úplne prvé. Mestu ich udelil kráľ Ondrej III. 21. decembra 1291, na pergamene s rozmermi 576 x 304 milimetrov. Vzácna listina je dnes uložená v trezore mestského archívu a je to magna charta celého stredovekého vývoja Bratislavy.
Prečítajte si tiež: Kráľ Žigmund pozdvihol Prešpor ok
Treba však pripomenúť, že tieto výsady neznamenali založenie mesta.
Jestvovalo už dávno predtým, už z roku 1279 existuje doklad o richtárovi Jakubovi, boli len potvrdením jestvujúceho stavu.
Po smrti kráľa Ondreja všetky jeho listiny vyhlásili za neplatné a pravosť priznali len tým, ktoré neskôr potvrdil Karol I.
Mimoriadne veľa bratislavských privilégií pochádza od kráľa Žigmunda Luxemburského. Jednou z nich je aj erbová listina z 8. júla 1436, ktorou mestu potvrdil právo používať svoj znak. Mesto ho pritom používalo už od 13. storočia.
Celkovo Žigmund mestu udelil 24 výsad, z toho len menšia časť boli konfirmačné listiny, ktoré potvrdzovali výsady udelené v minulosti. Niektorí autori to pripisujú kráľovým pravidelne sa opakujúcim problémom s dostatkom peňazí a za udeľovanie privilégií preto vraj požadoval vysoké poplatky.
Kráľ Žigmund má vďaka českým romantikom z obdobia národného obrodenia a marxistom, ktorí v českých husitoch videli revolucionárov, neuveriteľne pošramotenú povesť. Minimálne v prípade nášho mesta neprávom.
Z Prešporka chcel urobiť centrum svojej ríše a jeho mešťanov všemožne podporoval. Udelil im také významné privilégiá, ako boli právo skladu, mincové privilégium či znak mesta.
A že nebol len líškou ryšavou, ale skutočným dobovým mysliteľom, dokumentujú slová, ktoré vyslovil tri dni pred svojím skonom v juhomoravskom Znojme:
Prečítajte si tiež: Požiar uhasili až po jedenástich dňoch
„Jedine vtedy, pokiaľ sa zeme okolo Dunaja spoja, odoláte Turkom. Ak však vy Česi, Moravania a Rakúšania opustíte Uhorské panstvo a ľud, alebo pokiaľ sa vy, Uhri, budete chovať pyšne a zle k svojim susedom, potom tvrdím, že Uhorsko ovládnu Turci a urobia si z neho baštu, odkiaľ budú ďalej sužovať kresťanstvo. Pokiaľ toto pripustíte, budete trpieť všetci.“
Jeho prorocké slová sa naplnili po Moháčskej katastrofe. Turci porazili uhorskú armádu a temer na dve storočia obsadili väčšinu územia kráľovstva vrátane dnešného južného Slovenska. A toto jeho varovanie sa zdá aktuálne dodnes (aj pre V4).
Žigmunda možno spolu s Máriou Teréziou považovať za najprínosnejších panovníkov pre rozvoj nášho mesta. Napriek tomu ani jedna ulica nenesie ich meno. Husitský vodca Žižka, ktorý v meste nikdy nebol, ten ulicu má, hoci husiti v tom čase okolie Bratislavy plienili, vypaľovali, vraždili, rabovali a prinášali len smrť, krv a slzy.
Tým však nemyslím, že by primeranou nápravou mohlo byť na hociktorom mieste v meste osadenie repliky katastrofálne nevydareného a gýčového súsošia slávnej panovníčky, ktoré vzniklo v časoch tvrdej maďarizácie v Uhorskom kráľovstve.
