Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Za najvýznamnejšie, prirodzene, považujeme tie úplne prvé. Mestu ich udelil kráľ Ondrej III. 21. decembra 1291, na pergamene s rozmermi 576 x 304 milimetrov. Vzácna listina je dnes uložená v trezore mestského archívu a je to magna charta celého stredovekého vývoja Bratislavy.

Treba však pripomenúť, že tieto výsady neznamenali založenie mesta.
Jestvovalo už dávno predtým, už z roku 1279 existuje doklad o richtárovi Jakubovi, boli len potvrdením jestvujúceho stavu.
Po smrti kráľa Ondreja všetky jeho listiny vyhlásili za neplatné a pravosť priznali len tým, ktoré neskôr potvrdil Karol I.
Mimoriadne veľa bratislavských privilégií pochádza od kráľa Žigmunda Luxemburského. Jednou z nich je aj erbová listina z 8. júla 1436, ktorou mestu potvrdil právo používať svoj znak. Mesto ho pritom používalo už od 13. storočia.
Celkovo Žigmund mestu udelil 24 výsad, z toho len menšia časť boli konfirmačné listiny, ktoré potvrdzovali výsady udelené v minulosti. Niektorí autori to pripisujú kráľovým pravidelne sa opakujúcim problémom s dostatkom peňazí a za udeľovanie privilégií preto vraj požadoval vysoké poplatky.
Kráľ Žigmund má vďaka českým romantikom z obdobia národného obrodenia a marxistom, ktorí v českých husitoch videli revolucionárov, neuveriteľne pošramotenú povesť. Minimálne v prípade nášho mesta neprávom.
Z Prešporka chcel urobiť centrum svojej ríše a jeho mešťanov všemožne podporoval. Udelil im také významné privilégiá, ako boli právo skladu, mincové privilégium či znak mesta.
A že nebol len líškou ryšavou, ale skutočným dobovým mysliteľom, dokumentujú slová, ktoré vyslovil tri dni pred svojím skonom v juhomoravskom Znojme:

„Jedine vtedy, pokiaľ sa zeme okolo Dunaja spoja, odoláte Turkom. Ak však vy Česi, Moravania a Rakúšania opustíte Uhorské panstvo a ľud, alebo pokiaľ sa vy, Uhri, budete chovať pyšne a zle k svojim susedom, potom tvrdím, že Uhorsko ovládnu Turci a urobia si z neho baštu, odkiaľ budú ďalej sužovať kresťanstvo. Pokiaľ toto pripustíte, budete trpieť všetci.“
Jeho prorocké slová sa naplnili po Moháčskej katastrofe. Turci porazili uhorskú armádu a temer na dve storočia obsadili väčšinu územia kráľovstva vrátane dnešného južného Slovenska. A toto jeho varovanie sa zdá aktuálne dodnes (aj pre V4).
Žigmunda možno spolu s Máriou Teréziou považovať za najprínosnejších panovníkov pre rozvoj nášho mesta. Napriek tomu ani jedna ulica nenesie ich meno. Husitský vodca Žižka, ktorý v meste nikdy nebol, ten ulicu má, hoci husiti v tom čase okolie Bratislavy plienili, vypaľovali, vraždili, rabovali a prinášali len smrť, krv a slzy.
Tým však nemyslím, že by primeranou nápravou mohlo byť na hociktorom mieste v meste osadenie repliky katastrofálne nevydareného a gýčového súsošia slávnej panovníčky, ktoré vzniklo v časoch tvrdej maďarizácie v Uhorskom kráľovstve.
