Ak sa povznesieme nad bizarný skrinkovo-šatňový systém a niektoré nepriateľské šatniarky, jediné, čo bratislavskej Univerzitnej knižnici chýba, je slušný bufet.
Tých pár automatov na kávu a nepohodlných stoličiek na prízemí to nezachráni.
Jasné, človek môže vybiehať do okolitých kaviarní. Minule som však bola svedkyňou toho, ako si akýsi mladý muž chcel priniesť kávu zvonka – v papierovom pohári – do knižnice.
Už zdiaľky vysvetľoval pánovi strážnikovi, že on si ju odnesie len k tým automatom, len tých pár metrov po chodbe, na ktorej nie sú žiadne knihy. Pán strážnik sa zdal neoblomný, mal pevný argument, že ak to na tých pár metroch vyleje, nebude to mať kto utrieť.
Už-už som sa chcela v tejto absurdnej situácii mladého muža zastať, ale pán strážnik mu to naveľa-naveľa len tento jediný raz dovolil.
Bufety by mali patriť k základnej výbave knižníc, aby nedochádzalo k takýmto nedôstojným nedorozumeniam.
