BRATISLAVA. Sanácia skládky z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni zamrzla na mŕtvom bode.
Ako v stredu novinárom povedal starosta Vrakune Martin Kuruc, verejné obstarávanie na sanáciu skládky už malo byť ukončené, no zatiaľ nebolo ani územné konanie a nebolo vydané stavebné povolenie.
„Územné konanie je zatiaľ prerušené, keďže ministerstvo životného prostredia nedodalo všetky potrebné podklady. Takže verejné obstarávanie zatiaľ stojí,“ konštatoval Kuruc s tým, že už pred 16 rokmi bol vydaný zákaz na používanie vody zo studní na pitie či polievanie, no „odvtedy sa skoro nič neudialo“.
Žiadajú urýchlenie sanácie
Envrirorezort preto vyzval k urýchleniu celého procesu, aby sa so sanáciou mohlo začať na budúci rok tak, ako sa plánovalo.
Testy potvrdili znečistenie studní vo Vrakuni Čítajte Vrakunský starosta tiež požiadal MŽP o dotáciu na vybudovanie verejného vodovodu v časti, ktorá vodovod nemá a je priamo ohrozená nebezpečnými látkami zo skládky, takže voda zo studní sa používať nedá.
Envirorezort túto žiadosť podľa neho odmietol, podobne sa vyjadrila aj Bratislavská vodárenská spoločnosť.
„V 21. storočí nemajú ľudia prístup k pitnej vode, čo je ozaj zarážajúce,“ vyhlásil Kuruc a dodal, že bez pitnej vody je asi šesť ulíc, kde v 200 domoch žije asi 500 ľudí.
Poslanec miestneho zastupiteľstva Milan Šindler tvrdí, že skládka nepredstavuje len miestny, ale celoslovenský problém.
Kontaminácia zo skládky sa totiž šíri rýchlosťou dva metre za deň smerom do Žitného ostrova. Touto podzemnou vodou sa podľa neho polievajú poľnohospodárske plodiny na Žitnom ostrove, ktoré konzumujú všetci občania Slovenska.
Skládka vo Vrakuni
Chemická skládka z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára.
V období rokov 1966-1980 tu uložili viac ako 100-tisíc kubických metrov odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov.
Náklady na sanáciu skládky sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur, konečnú sumu však určí verejné obstarávanie, ktoré MŽP spustilo koncom apríla.
Na sanáciu majú použiť metódu enkapsulácie, ktorou obsah skládky izolujú od okolitého prostredia.
Ide o zhruba dva kilometre dlhú, 22 metrov hlbokú a 80 centimetrov širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky.
Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.
Ministerstvo skládku rieši
Ako v reakcii uviedol hovorca MŽP Tomáš Ferenčák, envirorezort je prvou inštitúciou, ktorá skládku vo Vrakuni reálne rieši, pričom jej sanácia patrí medzi jeho priority.
"Za posledný rok sa urobilo viac krokov na elimináciu skládky ako za posledných 20 rokov," zdôraznil Ferenčák s tým, že projekt sanácie je už hotový a prebehlo aj jeho posúdenie nezávislými oponentmi.
V súčasnosti má rezort vypracovaný plán prác, prebieha verejné obstarávanie ako aj rokovania s vlastníkmi pozemkov, na ktorých by práce mali byť vykonané. MŽP predpokladá, že s prácami môže začať budúci rok.
Budovanie vodovodov a kanalizácie
Ferenčák tiež uviedol, že MŽP prostredníctvom Environmentálneho fondu podporuje aj budovanie vodovodov a kanalizácií. Zo strany vrakunskej samosprávy bola predstavená len idea vybudovať verejnú kanalizáciu.
"Neboli však presne určené ani minimálne technické podklady, napríklad presný počet domov, ktorého by sa vybudovanie vodovodnej siete malo týkať. Ministerstvo predstaviteľa samosprávy požiadalo, aby v čo najkratšom čase predložil aspoň základné informácie technického charakteru, minimálne štúdiu uskutočniteľnosti, aby bolo možné v diskusiách pokračovať," vysvetlil Ferenčák.
Zdôraznil, že do konca októbra bolo na Environmentálny fond doručených 169 žiadostí na vybudovanie vodovodu, ani jeden projekt nepredložila mestská časť Bratislava - Vrakuňa. "Nestalo sa tak ani za posledných päť rokov," uzavrel.
