SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Sanácia skládky podľa starostu Vrakune zamrzla na mŕtvom bode

Starosta Vrakune žiada ministerstvo, aby proces sanácie urýchlilo.

Starosta mestskej časti Bratislava - Vrakuňa Martin Kuruc.Starosta mestskej časti Bratislava - Vrakuňa Martin Kuruc. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Sanácia skládky z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni zamrzla na mŕtvom bode.

Ako v stredu novinárom povedal starosta Vrakune Martin Kuruc, verejné obstarávanie na sanáciu skládky už malo byť ukončené, no zatiaľ nebolo ani územné konanie a nebolo vydané stavebné povolenie.

„Územné konanie je zatiaľ prerušené, keďže ministerstvo životného prostredia nedodalo všetky potrebné podklady. Takže verejné obstarávanie zatiaľ stojí,“ konštatoval Kuruc s tým, že už pred 16 rokmi bol vydaný zákaz na používanie vody zo studní na pitie či polievanie, no „odvtedy sa skoro nič neudialo“.

SkryťVypnúť reklamu

Žiadajú urýchlenie sanácie

Envrirorezort preto vyzval k urýchleniu celého procesu, aby sa so sanáciou mohlo začať na budúci rok tak, ako sa plánovalo.

Prečítajte si tiež: Testy potvrdili znečistenie studní vo Vrakuni Čítajte 

Vrakunský starosta tiež požiadal MŽP o dotáciu na vybudovanie verejného vodovodu v časti, ktorá vodovod nemá a je priamo ohrozená nebezpečnými látkami zo skládky, takže voda zo studní sa používať nedá.

Envirorezort túto žiadosť podľa neho odmietol, podobne sa vyjadrila aj Bratislavská vodárenská spoločnosť.

„V 21. storočí nemajú ľudia prístup k pitnej vode, čo je ozaj zarážajúce,“ vyhlásil Kuruc a dodal, že bez pitnej vody je asi šesť ulíc, kde v 200 domoch žije asi 500 ľudí.

Poslanec miestneho zastupiteľstva Milan Šindler tvrdí, že skládka nepredstavuje len miestny, ale celoslovenský problém.

Kontaminácia zo skládky sa totiž šíri rýchlosťou dva metre za deň smerom do Žitného ostrova. Touto podzemnou vodou sa podľa neho polievajú poľnohospodárske plodiny na Žitnom ostrove, ktoré konzumujú všetci občania Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu

Skládka vo Vrakuni

Chemická skládka z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára.

V období rokov 1966-1980 tu uložili viac ako 100-tisíc kubických metrov odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov.

Náklady na sanáciu skládky sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur, konečnú sumu však určí verejné obstarávanie, ktoré MŽP spustilo koncom apríla.

Na sanáciu majú použiť metódu enkapsulácie, ktorou obsah skládky izolujú od okolitého prostredia.

Ide o zhruba dva kilometre dlhú, 22 metrov hlbokú a 80 centimetrov širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky.

Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.

SkryťVypnúť reklamu

Ministerstvo skládku rieši

Ako v reakcii uviedol hovorca MŽP Tomáš Ferenčák, envirorezort je prvou inštitúciou, ktorá skládku vo Vrakuni reálne rieši, pričom jej sanácia patrí medzi jeho priority.

"Za posledný rok sa urobilo viac krokov na elimináciu skládky ako za posledných 20 rokov," zdôraznil Ferenčák s tým, že projekt sanácie je už hotový a prebehlo aj jeho posúdenie nezávislými oponentmi.

V súčasnosti má rezort vypracovaný plán prác, prebieha verejné obstarávanie ako aj rokovania s vlastníkmi pozemkov, na ktorých by práce mali byť vykonané. MŽP predpokladá, že s prácami môže začať budúci rok.

Budovanie vodovodov a kanalizácie

Ferenčák tiež uviedol, že MŽP prostredníctvom Environmentálneho fondu podporuje aj budovanie vodovodov a kanalizácií. Zo strany vrakunskej samosprávy bola predstavená len idea vybudovať verejnú kanalizáciu.

"Neboli však presne určené ani minimálne technické podklady, napríklad presný počet domov, ktorého by sa vybudovanie vodovodnej siete malo týkať. Ministerstvo predstaviteľa samosprávy požiadalo, aby v čo najkratšom čase predložil aspoň základné informácie technického charakteru, minimálne štúdiu uskutočniteľnosti, aby bolo možné v diskusiách pokračovať," vysvetlil Ferenčák.

Zdôraznil, že do konca októbra bolo na Environmentálny fond doručených 169 žiadostí na vybudovanie vodovodu, ani jeden projekt nepredložila mestská časť Bratislava - Vrakuňa. "Nestalo sa tak ani za posledných päť rokov," uzavrel.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  3. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  2. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  3. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 27 830
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 22 506
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 16 478
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 149
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 455
  6. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 3 662
  7. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 571
  8. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 2 687
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  2. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  3. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  4. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  5. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  7. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  8. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 443
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 173
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 810
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 4 039
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 927
  6. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 909
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 797
  8. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 768
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu