Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Ten nešťastný vrch nad Račou sa skutočne volá Sakrakopec. Doň za sychravého podvečera 24. novembra 1966 narazilo bulharské lietadlo IL-18. Zahynulo všetkých 82 ľudí na palube – 74 cestujúcich a osem členov posádky.
Ako prvý na svete letel Bratislavčan, nie Američan Čítajte Na palube boli cestujúci rôznych národností, medzi nimi aj operná sólistka Jekaterina Popovová aj známy honduraský novinár a spisovateľ Ramón Amador.
Dodnes to je najväčšia letecká katastrofa na našom území. Pri leteckom nešťastí na Zlatých pieskoch v roku 1976 zahynulo 76 ľudí a havária na pražskom letisku roku 1975 si vyžiadala 79 obetí.
Najkurióznejším prípadom (a nielen u nás) je juhoslovanská letuška. Ako jediná prežila pád z výšky viac desaťtisíc metrov, keď v ich lietadle nad severnými Čechami vybuchla bomba nastražená chorvátskymi ustašovcami. Zomrela nedávno vo veku 66 rokov.
Bulharský iľjušin letel zo Sofie do Berlína s medzipristátiami v Budapešti a Prahe. Ruzynské letisko pre nepriazeň počasia neprijímalo, lietadlo preto muselo pristáť v Bratislave. Povolenie na štart dostalo až po zlepšení počasia.
Kapitánom bol skúsený pilot, mal nalietaných takmer dvanásťtisíc hodín. Navyše bratislavské letisko poznal, pristával tu už jedenásťkrát.
V rovnakom čase veža povolila aj štart pomalšieho československého IL-14 a bulharskému stroju IL-18 prikázali dodržiavať výšku 300 metrov, až kým nedostane povolenie na stúpanie do vyššej letovej hladiny. Lietadlo sa však odchýlilo od správnej dráhy letu a asi po ôsmich kilometroch vysokou rýchlosťou a v ostrom uhle narazilo do zalesneného svahu v Karpatoch, rozpadlo sa a začalo horieť.
Záchranári prišli na miesto nešťastia pre tmu, sneh a ťažký terén až takmer po dvoch hodinách. Okolo havárie vznikla šuškanda a množstvo konšpiratívnych teórií, o čo sa zaslúžil aj postoj československých vyšetrovacích orgánov.
Pri bombardovaní rafinérie horeli aj ľudia Čítajte Bulharská komisia prišla do Bratislavy zo Sofie na druhý deň a žiadala vyšetrovanie podľa medzinárodných predpisov. Na miesto nehody ich však nepustili, nemali ani kontakt s letovými dispečermi. Argumentom bolo tvrdenie, že Bulhari nepodpísali recipročnú dohodu, podľa ktorej by to isté umožnili zahraničným vyšetrovateľom na svojom území.
Išlo nielen o medzinárodnú prestíž. Ak by sa dokázalo pochybenie na československej strane, pozostalí by dostali po 20-tisíc dolárov, v opačnom prípade 10 000 leva.
Konečný verdikt znel: „Komisia nemohla jednoznačne zistiť príčinu nehody. ... Predpokladá, že najpravdepodobnejšou príčinou bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok.“
Akosi mi to pripomína kultový taliansky film režiséra Damiana Damianiho s Francom Nerom v hlavnej úlohe. Ten film sa volá Vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite!
