NOVÉ MESTO. Jediná zachovaná Jedna z posledných zachovaných budov prvej konskej železnice v Uhorsku na rohu Legionárskej a Krížnej ulice v bratislavskom Novom Meste ostáva naďalej poloprázdna. Jej prízemie slúži len na príležitostné akcie, ako sú svadby alebo vítanie novorodencov mestskej časti. Kancelárie na poschodí sú však prázdne.
Riešenie ako budovu lepšie využiť nepriniesla ani verejná súťaž na jej prenájom, ani nedávna verejná diskusia. Mestská časť Nové Mesto preto sľubuje, že bude hľadať možnosti ďalšieho využitia priestorov v spolupráci s miestnymi obyvateľmi.
„Prázdna budova v meste je ako keby chyba v programe. Nesvieti na ulicu, nikto z nej nevyjde a priťahuje vandalov,“ povedal architekt, aktivista a organizátor projektu Mestských zásahov Matúš Vallo na verejnej diskusii o budúcnosti bývalej konskej železnice.
Kultúra je podľa neho jednou z funkcií, ktorá dokáže naplniť aj budovy, ktoré majitelia inak nedokážu využiť. Ako príklad uviedol bývalý dom módy Dunaj, v ktorom už niekoľko rokov úspešne funguje KC Dunaj, alebo Starú tržnicu.
Budova je plná bariér
Vlastníkom historickej budovy konskej železnice je mestská časť Nové Mesto, ktorá ju má aj vo svojom erbe. Zatiaľ však využíva iba sobášnu sieň na prízemní. Väčšie kancelárie na prvom poschodí aj menšie kancelárie na druhom poschodí sú nevyužívané. Pred približne desiatimi rokmi pritom samospráva investovala do rekonštrukcie budovy 177-tisíc eur.
„Od začiatku sa plánovalo jej využívanie hlavne na sobáše a slávnostné akcie. Ešte pred rekonštrukciou sa uvažovalo aj nad možnosťou, že sa tam presťahuje matričný úrad a niektoré oddelenia miestneho úradu,“ povedal hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.
Nakoniec sa však dohodli, že by bolo neefektívne mať úrad na rôznych miestach a od tohto zámeru sa upustilo.
„Budova nie je bezbariérová a problém by bol tiež s dostupnosťou matriky pre starších ľudí, imobilných a mamičky s kočíkmi,“ dodal Tettinger.
Bezbariérovosť budovy celkovo obmedzuje jej lepšie využitie ako v súčasnosti. „Pri rekonštrukcii budovy nebolo možné vybudovať výťah,“ ozrejmil Tettinger.
Odborný posudok v súvislosti s možným využitím budovy konskej železnice okrem iného tvrdí, že budova nie je uspôsobená na iný účel ako na prevádzku administratívy, kultúrnych podujatí, respektíve obchodu.
Stanicu konskej železnice postavili v Prešporku v rámci prvej konskej železnice v Uhorsku. Najprv viedla z Bratislavy do Svätého Jura, v roku 1846 ju predĺžili do Trnavy a Serede. (zdroj: Zdroj - OZ Bratislavské rožky)V budove bývalej konskej železnice sa začalo sobášiť začiatkom roka 2011. Ročne tu býva približne 150 civilných sobášov, v tomto roku ich bolo podľa Tettingera zatiaľ 136. Priestory si prenajímajú na cirkevné sobáše aj cirkvi. Okrem svadieb mestská časť organizuje v budove aj vítanie detí do života či jubilejné sobáše ako strieborná, zlatá či diamantová svadba.
Neúspešná súťaž
Mestská časť v júni tohto roka vyhlásila verejnú súťaž a ponúkla budovu, okrem sobášnej miestnosti a priľahlých priestorov, na prenájom za 53 074 ročne. V polovici septembra sa súťaž skončila neúspechom, neprihlásil sa ani jeden záujemca. Pre predstavu, ročné náklady na prevádzku budovy sú približne 15-tisíc eur.
Verejná súťaž však vyvolala nevôľu viacerých poslancov aj obyvateľov. Proti komerčnému prenájmu budovy sa postavila poslankyňa Zuzana Rattajová a na tému ďalšieho využitia priestorov bývalej konskej železnice v nej zorganizovala deň otvorených dverí a verejnú diskusiu o jej budúcnosti. Spustila tiež pre Bratislavčanov anketu, v ktorej môžu navrhnúť ako si predstavujú ďalšie využitie budovy.
