Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Šestnásteho novembra 1906 prebiehal v Bratislave súd s katolíckym kňazom a politikom Ferdišom Jurigom. Dôvodom boli jeho „provokačné“ články v Katolíckych novinách, v ktorých tvrdú maďarizáciu označil za akty prekračujúce nielen hranice práva, ale i slušnosti.
Slovenská strela skončila, lebo benzín jej zobrala armáda Čítajte Doslova napísal: „Shŕknite sa všetci nad strany zákoníka jako húsenice na chutnú zeleninu a dajte nám odpoveď svedomitú: Kde je ten paragraf, ktorý zakazuje slovenskú reč v úradoch, na ulici, v dopisoch, v zápisniciach, v školách?“
Hlavný štátny zástupca na procese argumentoval: „Teší ma, že mám možnosť svojimi silami poslúžiť mojej drahej, napadnutej vlasti, keď obžalúvam človeka, ktorý na maďarskom chlebe žije, na maďarských školách sa vyučil a teraz neváha brojiť proti svojej vlasti!“
Juriga bol odsúdený na maximálny možný trest – dva roky väzenia a pokutu 2000 korún. Pred budovou súdu sa zišiel veľký zástup ľudí a keď zbadali odsúdeného, volali mu na slávu a spievali pieseň Hej, Slováci. Polícia neobyčajne tvrdo zasiahla, tiekla krv a mnoho prítomných zaistili.
Juriga okrem iného pôsobil ako kaplán v Blumentáli, neskôr bol 13 rokov farárom vo Vajnoroch, inicioval preklad Biblie do spisovnej slovenčiny, medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený a namiesto sutany občas celebroval omšu v ľudovom kroji.
Roku 1905 ho v stupavskom okrese zvolili za poslanca a v uhorskom parlamente zasadol spolu s ďalšími šiestimi národne orientovanými Slovákmi - P. Blahom, M. Kollárom, F. Jehličkom, F. Skyčákom, M. Hodžom a M. M. Bellom. Ohromné pobúrenie spôsobilo jeho vystúpenie, keď 18. októbra 1918 prvý raz v dejinách uhorského parlamentu prehovoril po slovensky: „Itt az idő, most vagy soha! Slová našej krvi, syna Márie Hrúzovej, Alexandra Petőfiho naplňujú dušu našu a posilňujú ohňom našej hymny.“
Bratislava sa kedysi nazývala aj Uratislausburgiumm Čítajte Parlamentný záznam pokračuje: „Požadujeme sebaurčovacie právo na život a na smrť. S nim žijeme a mrieme. Ako je ľudstvo mravne jednotné, tak žiadame sebaurčovacie právo pre kmene slovenské... Toto sebaurčovacie právo žiada slovenský národ pre všetky národy Húnie, rovnako ako pre maďarský, germánsky, rumunský a izraelský národ (živý smiech), aby odpustiac a zabudnúc na minulosť na základe slobodnej vôle mohli žiť v bratstve vedľa seba.“
Juriga sa aktívne zúčastnil na príprave Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918, vypracoval návrh autonómie Slovenska, vymenovali ho do revolučného Národného zhromaždenia v Prahe a bol aktívny v Slovenskej ľudovej strane. Po vypuknutí tzv. Tukovej aféry ho zo strany vylúčili.
Jeho problémy sa však neskončili, pre svoju neskrotnú a búrlivú povahu narážal na odpor cirkevnej i štátnej moci, v roku 1930 bol suspendovaný a až do smrti v roku 1950 žil v Karlovej Vsi.
