Dochádza mi trpezlivosť. Posledné roky sa z našej štvrte stalo stavenisko. Zvykli sme si, že na chodníkoch nás obmedzujú. Kľučkujeme. No horší je hluk, pred ktorým sa nedá ujsť.
Nepretržitý stavebný ruch. Cirkulárky, tupé údery, buchot, hrmot.
Na „našej“ stavbe vo dvore pracujú niekedy viac ako osem hodín denne aj cez sviatky a víkendy od 7.15, niekedy do 20.00 h.
Samozrejme, že som podala aj sťažnosť. Podnet na kontrolu. Nebola som zo susedov jediná. Na patričných miestach nás odkázali na ešte patričnejšie. A tam nás poslali do...
Tam nám vysvetlili, že nie sú oprávnení, my nie sme oprávnení, nedá sa...
Vrchol nastáva, keď sa k tomu pridá nočný hluk po 22.00 h zo stavby mrakodrapu na rohu Karadžičovej a Mlynských nív. Oni si myslia, že to nepočujeme? Že to nie je obytná zóna?
Ak to počujem ja na Dunajskej, koľkými ďalšími ulicami sa to rozlieha?
Samospráva by sa mala vážne zamyslieť nad postihmi za porušovanie nočného pokoja stavebnými prácami!
