Hviezdoslavovo námestie je najkrajšie, keď zapadá listami. Celé hýri farbami a ak máme šťastie, zároveň sa kúpe v lúčoch slnka.
V tieto dni mením trasu do práce a z práce a vychutnávam si tú vôňu a šušťanie.
Netrvá to dlho, lebo listy musia preč, kým sa nerozprší, kým sa nezmočia a nezačnú byť nebezpečné.
Viem, ako sa šmýkajú, a že to nie je príjemné. No tých pár dní či týždňov, kým opadajú všetky listy a sú zametené, je nádherných.
Je to ako jesenný darček pre všetkých. Tešia sa im deti, psy, starí ľudia aj mladé páry.
Mňa vždy pochytia také detské maniere, šúcham nohami, ba niekedy si listy aj vyhadzujem alebo chytám tie, čo práve padajú.
Nedbám, kto sa pozerá, je to číra radosť. Ak ma v tomto stave stretnete, nebojte sa, nezbláznila som sa, to si len užívam jeseň a už o pár dní s tým zas na rok prestanem.
Možno by som mala chodiť radšej do lesa, ale keď mne niekedy úplne stačí aj Hviezdko.
