STARÉ MESTO. Na tento neveľký cintorín tiahnúci sa do kopca zo Žižkovej ulice sa vchádza cez murovanú bránu. Na jej špici sa nachádza kamenná socha smútiaceho anjela nad urnou prekrytou závojom.
Po pravej strane je čiastočne opravený dom smútku s reliéfom smútiacej ženy na priečelí nad dverami. Jej slzy padajú do hniezda, ktoré si tu vybudovali vtáky.
Na ľavej strane je schátraný domček, už s novou strechou. Peter Malaschitz, dlhoročný turistický sprievodca, sem chodí už desaťročia, ale ešte nikdy ho nevidel otvorený. K málo známemu miestu nášho mesta si vytvoril citový vzťah.
Cintoríny lákajú nielen na Dušičky Čítajte "Je to jeden z najkrajších cintorínov v Bratislave vôbec," povedal Malaschitz.
Tráva medzi hrobmi si žiada pokosiť, takisto ako oslobodiť niektoré pomníky z brečtanového zovretia. O niektoré hroby je patrične postarané, iné sú opustené, nakláňajú sa a rozpadajú.
„V prípade tohto cintorína som rád, že tu nie je pokosená tráva. Má to tu svoju atmosféru,“ povedal Malaschitz.
Cestičky lemujú staré hrčaté stromy. Len nová výstavba na dunajskom nábreží presvitajúca cez listy stromov pripomína, že je už dvadsiate prvé storočie. Sprievodca odporúča sem zájsť hlavne na jar, keď je celý cintorín pokrytý snežienkami.
História cintorína
„Informácií o tomto cintoríne nie je veľa,“ ozrejmil Malaschitz počas prehliadky cintorína, ktorú zorganizovala organizácia Bratislavské rožky.
Kde nájdete prameň Dunaja? Čítajte Cintorín patril k Podhradiu a oficiálne sa na ňom začalo pochovávať v roku 1784. Svätý Mikuláš, ktorého meno nesie, je patrónom lodníkov, botsmanov, kapitánov a všetkých, ktorých profesia je nejako spojená s vodou a európskou veľriekou.
Podhradie bola v tom období samostatná obec a jej ústrednú časť tvoril Zuckermandel.
Oficiálne sa na Mikulášskom cintoríne prestalo pochovávať v 50. rokoch minulého storočia, ale dajú sa tu nájsť aj novšie hroby, dokonca aj z roku 2005 či ešte mladšie.
Na nie všetkých hroboch sa zachovali mená. Ich výzdoba však často prezrádza povolanie tých, ktorý sú tu pochovaní. Kotvy sú na náhrobkoch tých, ktorí boli spojení s vodou či Dunajom.
Na už bezmennom hrobe blízko vchodu je zboku náhrobného kameňa nákova, kliešte, kladivo a koleso.
„Podľa toho vieme, že je tu pochovaný kováč,“ povedal Malaschitz.
Poznáte najznámejšie cintoríny na svete? Čítajte Najstarším zachovaným hrobom je hrob Johanna Schmidthansla z roku 1790. Pochádzal z rodiny vinohradníkov a obchodníkov. Jeho rodina v minulosti vlastnila Vináreň dobrej spoločnosti. Stávala pri Michalskej veži, na jej mieste neskôr postavili obchod s obuvou známy ako Veľký Baťa.
Hrobky a hroby
Malaschitz za najkrajšiu stavbu na cintoríne považuje rodinnú hrobku Kittlerovcov. „Ferdinand Kittler bol jedným z najvýznamnejších architektov v Bratislave. Spolu s Karlom Gratzlom založili firmu Kittler und Gratzl a postavili budovy, ktoré sú dodnes veľmi významné,“ vysvetlil Malaschitz. Sú to napríklad bývalý hotel Krym a dnešná budova Lúčnice na Štúrovej ulici, vily na Štefánikovej či lekáreň Salvator.
„Priatelil sa so sochárom Alojzom Rigelem. Ten vytvoril sochu Ježiša na priečelí lekárne,“ povedal Malaschitz.
Rodinná neogotická hrobka je dielom samotného Kittlera. Relatívne nedávno ju zrekonštruovali, príroda a vandali sa už na nej stihli podpísať. Vitráže sú rozbité a stráca sa v brečtanovej húštine, ktorá sa úspešne tlačí do jej vnútra.
Slávne osobnosti
Ďalšia rodinná hrobka patrí rodine Linzbothovcov. Svoj pôvod odvodzovali z povolania predkov, ktorí zabezpečovali dopravu na Dunaji medzi Linzom a Bratislavou. Ďalšia vetva Linzbóthovcov je pochovaná na Ondrejskom cintoríne.
Nachádza sa tu tiež hrob hudobníka Franza Ohnezorga. Býval na dnešnej Žižkovej ulici a v jeho dome sa schádzali hudobníci. Jeho povolanie prezrádza reliéf harfy na náhrobku.
Na úplnom konci cintorína, pri stene hraničiacej so židovským ortodoxným cintorínom nájdete nenápadný pomník vo forme vázy na podstavci. Spredu je reliéf ženy a na hranatom podstavci jednoduchý nápis Meiner Mutter s vavrínovým vencom. Je to hrob matky sochára a maliara Jozefa Arpáda Murmana.
„Bol to významný sochár. Pôsobil v Paríži a vo Viedni. Na Bratislavu však nikdy nezabudol. Jeho reliéfy sa nachádzajú napríklad na bývalej nemocnici na Hlbokej,“ ozrejmil Malaschitz. Svojej mame, ktorú veľmi miloval, po smrti vytvoril tento pomník. Miesto pri plote vybral preto, aby mala pokoj.
Leží tu aj Messerschmidt?
Ako trávil Messerschmidt svoj život v Prešporku? Čítajte Hneď za pomníkom s vázou mal byť podľa jednej z legiend pochovaný slávny sochár Franz Xaver Messerschmidt (1736 - 1783). Vo vtedajšom Prešporku prežil posledných šesť rokov svojho života a vytvoril tu väčšinu svojho najznámejšieho umeleckého diela – série takzvaných charakterových hláv. Dnes sa za jeho diela platia milióny.
Prvé tri roky býval u brata a v roku 1780 si kúpil dom U jeleňa na súčasnej Žižkovej ulici, kúsok od Mikulášskeho cintorína. Tu žil a pracoval, pričom veľkú časť svojej energie venoval svojmu súkromnému projektu – tvorbe škľabiacich sa hláv.
Umrel 19. mája roku 1783 vo veku 47 rokov na zápal pľúc. Jeho hrob ani náhrobok sa nezachovali. Podľa jednej legendy bol pochovaný pri Kostole sv. Mikuláša pod hradom. Tu sa ešte v minulom storočí nachádzal jeho náhrobný kameň, ale len symbolický. Ďalšia legenda ako miesto jeho posledného odpočinku uvádza Mikulášsky cintorín na Žižkovej.
Najkrajšia žena v histórii mesta
Nájdete tu aj hrob údajne najkrajšej ženy v histórii mesta Viktórie Schmidtovej (1872 - 1927).
„Otec mi rozprával, že boli do nej všetci zbláznení. Ale žiadna fotografia sa nezachovala,“ zaspomínal Malaschitz. Aj jeho viažu k Mikulášskemu cintorínu rodinné putá. Jeho rodina pochádza z Zuckermandla a má tu pochovaných niekoľko svojich predkov. Je tu hrob jeho praprapradeda Antona Malaschitza, staviteľa a správcu pontónového mosta cez Dunaj, či jeho deda, tiež Antona, lodného kapitána.
