Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Niektoré regióny boli následkom bojov, chorôb a hladomorov také zdevastované, že populácia v nich klesla na menej ako na polovicu pôvodného obyvateľstva.
Poľovali na zajace oblečené v čipkovaných šatách Čítajte Krvavé udalosti a stavovské povstania neobišli ani Bratislavu. Žoldnieri cisára Ferdinanda II. i povstaleckí kuruci (často hladní a bez vyplateného žoldu) vypaľovali, pustošili, rabovali a dopúšťali sa tých najhorších krutostí.
O Bratislavu sa opakovane bojovalo, mesto bolo striedavo v rukách cisárskych labancov či povstaleckých kurucov.
Nemecký spisovateľ Hans Jacob Grimmelshausen v románe Dobrodružný Simplicius (tému neskôr prevzal Bertold Brecht v Matke Guráži) opisuje zážitky Češky Libušky:
„Pod Buquoiovým komandom sme pochodovali do Uhorska a najskôr sme obsadili Prešporok.
Tu sme uložili väčšinu batožiny a naše najlepšie veci, lebo môj rotmajster potvrdil, že budeme musieť bojovať s Betlen Gáborom. Potom sme postupovali do Svätého Jura, Pezinka, Modry a ďalších miest, ktoré boli najprv vyplienené a potom vypálené...
Nielen môjho rotmajstra smrteľne zranili, ale aj nášho generála grófa Buquoia sťali.
Jeho smrť zapríčinila, že sme začali utekať a nezastavili sme sa, až kým sme neprišli do Prešporku...
Tu som nestratila iba toho môjho najmilšieho, v tomto meste som bola i pri obliehaní Gáborom Betlenom.
Vtedy však prišlo desať kompánií jazdcov a dva regimenty pešiakov z Moravy a mesto oslobodili.“
Buquoi bol druhým najvyšším veliteľom v habsburských službách, ktorý v tom čase na našom území zahynul a v jeho vojsku vtedy slúžil ako dobrovoľník aj jazdecký dôstojník, mladý vedec a neskôr slávny francúzsky filozof, matematik a prírodovedec René Descartes.
Povodeň z ľadových krýh zmietla Petržalku Čítajte Aj Buquoiov predchodca Henri Duval de Dampierre prišiel v krvavých bojoch o život.
V októbri v roku 1620 Bratislavu obsadili kuruckí povstalci vedení Gabrielom Betlenom.
Ferdinand II. sa neúspešne pokúšal mesto dobyť a pri obliehaní v jednom z útokov na hradby 8. októbra 1620 zahynul aj samotný veliteľ kráľovského vojska, generál Henri Duval Dampierre.
Delostrelecká guľa mu odtrhla hlavu. Hajdúsi jeho ostatky preniesli do hradu, tam hlavu prišili k telu a mŕtvemu, hoci to bol nepriateľ, pripravili najvyššie vojenské pocty.
To však vraj vyvolalo veľkú nevôľu.
Dampierre bol totiž k svojim protivníkom vždy nekompromisný a obyčajne krutý.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
