BRATISLAVA. Bratislavčania budú mať znova možnosť rozhodnúť o časti mestského rozpočtu na nasledujúci rok. Magistrát totiž aj na rok 2018 vyčlenil peniaze na projekty, ktoré si občania v lete sami navrhli. V novembri hlasovaním rozhodnú, ktorý z projektov sa uskutoční.
Mesto však opäť určilo len symbolickú sumu, o ktorej budú môcť obyvatelia hlavného mesta rozhodovať. Zatiaľ čo mestská časť Nové Mesto vyčleňuje na projekty občanov v rámci participatívneho rozpočtu stovky tisíc eur, magistrát len desiatky tisíc eur.
A nezmení sa to ani v budúcom roku. Do občianskeho rozpočtu poputuje iba 50-tisíc eur. To je len 0,15 percenta z plánovaných výdavkov mestského rozpočtu na rok 2017. Na porovnanie: v Novom Meste tento rok na participatívny rozpočet vyčlenili 460 790 eur, čiže 1,75 percenta plánovaných výdavkoch.
Podľa Martina Kollárika, projektového manažéra Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, vyčlenená suma je najväčším mínus občianskeho rozpočtu v Bratislave.
„Pri participatívnom rozpočtovaní sa nezriedka vyčleňuje suma od jedného percenta až do desiatich percent z celkovej sumy mestského rozpočtu. Suma okolo 50-tisíc eur je preto vzhľadom na celkový rozpočet hlavného mesta naozaj len symbolická,“ ozrejmil Kollárik.
Odškrtnutie povinnosti
Schválenie súm mestskými poslancami je podľa Kollárika ďalšou bariérou a to potvrdzuje, že pri občianskom rozpočte v Bratislave nejde o skutočný participatívny proces.
Čo je participatívny rozpočet?
- Ide o proces, v ktorom ľudia rozhodujú o využití časti obecných peňazí, ktoré im mesto vyčlení zo svojho celkového rozpočtu.
- V Bratislave bol participatívny rozpočet premenovaný na občiansky rozpočet pre lepšiu zrozumiteľnosť a komunikáciu na verejnosti.
„V súčasnej podobe to pôsobí skôr len ako snaha splniť si povinnosť,“ povedal Kollárik.
Výhrady občianskej aktivistky Miloslavy Necpalovej smerujú k pomernému prerozdeľovaniu pridelených peňazí. V roku 2017 sa 50-tisíc eur pomerne rozdelilo medzi štyri projekty, ktoré ľudia hlasovaním posunuli na realizáciu. Podľa nej nie všetky projekty potrebujú takúto vysokú podporu.
Keď aj tento rok každý zo štyroch projektov vybraných do hlasovania dostane po 12 500 eur, bude to podľa nej výsmech celého projektu.
„To s pôvodnou myšlienkou participatívneho rozpočtu nemá nič spoločné,“ povedala.
Podľa Kollárika nevyhnutnou zmenou na zlepšenie systému je výrazne viac peňazí a zároveň ich vyčlenenie už v čase pred zberom nápadov.
„Ak budú splnené tieto podmienky, mal by sa zároveň podrobnejšie upraviť proces výberu projektov, aby napĺňal znaky skutočného participatívneho rozpočtovania. To znamená viacfázové verejné zvažovanie a propagácia,“ pocedal Kollárik. Výsledné rozhodnutie občanov už potom nemá podliehať ďalšiemu schvaľovaniu volenými orgánmi.
Štyri projekty
Tento rok mesto vyzbieralo v rámci Burzy nápadov približne 60 podnetov v piatich kategóriách. Na rozdiel od minulého roka, keď mali občania možnosť hlasovať o viac ako dvadsiatke projektov, tento rok mesto posunulo na hlasovanie iba štyri. Tri v kategórii životné prostredie a jeden v kategórii kultúra.
Ostatné podnety boli buď príliš nekonkrétne, boli nad rámec kompetencií mesta, alebo pre príliš vysoké náklady či časovú náročnosť sa nedali naplniť v rámci občianskeho rozpočtu.
Projektmi v kategórii životné prostredie sú revitalizácia parčíka pri nemocnici Antolská v Petržalke, výsadba stromov na Mýtnej ulici a riešenie problematiky pouličných mačiek.
