Archivár je úradníkom a detektívom v jednom

O svojej vlastnej budove snívajú v archíve mesta už od 60. rokov minulého storočia. Zatiaľ márne.

Počiatky archívu mesta Bratislava siahajú do konca 13. storočia.(Zdroj: Jozef Jakubčo)

PETRŽALKA. Po chvíľke hľadania vchádzame cez nenápadný vchod do budovy bývalej škôlky obkolesenej vencom petržalských panelákov. Sídli v nej Archív mesta Bratislavy, jedna z najstarších inštitúcií mesta.

Jeho počiatky siahajú do 13. storočia. Odvtedy nazhromaždil kilometre dokumentov o dejinách mesta. Sú o jeho právomociach, hospodárení, cechoch či súdnej činnosti.

Majú tu aj prvú zmienkú o pečení bratislavských rožkov ale aj rukopisnú knihu o faune a flóre v okolí mesta, dokumenty z novodobej histórie, napríklad projektovú dokumentáciu ku stavbám.

Jeho služby vyhľadávajú historici pátrajúci po vzdialenej minulosti aj obyčajní ľudia. Ak napríklad potrebujú k žiadosti o dôchodok doklad o ukončenom vzdelania alebo dokumentáciu k domu, ktorý idú opravovať.

Najlepšie zachovaný

Bratislavský archív je jeden z najlepšie zachovaných mestských archívov v strednej Európe.

„Čo sa týka množstva a uceleného radu stredovekých magistrátnych dokumentov, nemáme v regióne konkurenciu. Kontinuálne pokrývajú viac ako sedem a pol storočí,“ povedal vedúci archívu Peter Viglaš.

Najstarším je listina Bela IV. z roku 1245. Medzi najvzácnejšie dokumenty patrí listina Ondreja III. z 2. decembra 1291 o udelení mestských výsad či Zlatá bula Mateja Korvína s mohutnou zlatou pečaťou z roku 1464.

Zvlášť hrdý sú však na zbierku takzvaných komorných či účtovných knihách (Kammerbücher) z rokov 1434 až 1850.

„Vzácna je kontinuita cez dlhé stáročia. Na základe ich obsahu vieme zrekonštruovať hospodársky život mesta už od stredoveku. Ak by sa zachovalo len zopár exemplárov, nedokázali by sme z nich zrekonštruovať celkový obraz o meste, tak ako sme to schopní teraz. Podobne sme na tom aj s magistrátnymi protokolmi – zápisnicami zo zasadnutia mestskej rady, ktoré sa tiež zachovali kontinuálne od 15. storočia,“ ozrejmil P. Viglaš.

Aj bratislavské rožky

Ďalšími vzácnymi dokumentmi sú cechové knihy. Z nich sa dá dozvedieť o činnosti a hospodárení cechov v minulosti, ale aj o prehreškoch členov či napríklad o sankciách za nekvalitnú prácu. A v cechovej knihe pekárov sa našla prvá zmienka o bratislavských rožkoch, v roku 1599.

„Tradícia pečenia bratislavských rožkov je určite staršia. Ale tento zápis je dôkazom, že už vtedy sa tu piekli,“ ozrejmil Viglaš.

Na tomto zápise je zaujímavý spôsob práce minulých archivárov, napríklad Jána Batku či Ovídia Fausta. Zmienka o pečení rožkov je podčiarknutá a pripísaná novodobá poznámka archivára perom.

„Staršia generácia brala historické dokumenty úplne iným štýlom. Ešte aj v minulom storočí zvykli do nich robiť poznámky, podčiarkovali slovíčka farebnými ceruzkami, číslovali strany. Niekedy zvykli dôležité veci aj vyrezať a tak sa nám často úplne stratili,“ povedal zástupca vedúceho archívu Michal Duchoň. Dnes sa v týchto historických knihách listuje len v bielych rukavičkách.

V archíve sa tiež nachádza hodnotná zbierka máp a plánov, na ktorých sa dá sledovať vývoj toku Dunaja, ktorý sa na území dnešnej Bratislavy výrazne menil.

Hodnota nie je len v peniazoch

O hodnote jednotlivých listín či dokumentov v eurách vedúci archívu nerád hovorí.

„Ich hodnoty sú kultúrne. Nemôžeme sa na archívne dokumenty pozerať len cez peniaze,“ povedal zástupca vedúceho archívu Michal Duchoň. Význam a hodnota spočíva v autentickosti, dobe vzniku, kto bol ich autorom, čo obsahujú. V neposlednom rade ide v drvivej väčšine o vzácne originály, existujúce len v jednom exemplári.

Preto unikátom v zbierkach archívu je prvá a jediná známa prvotlač z územia Slovenska. Je to odpustkový list bratislavského kanonika Jána Hana, vytlačený v roku 1480.

„Ide výzorom o skromnú pamiatku, dôležité je, že bol vytlačený tu v Bratislave majstrom Andrejom z Viedne. Aj túto informáciu objavili historici v našich komorných knihách,“ ozrejmil Viglaš.

V archíve majú aj zbierku vydaní jedných z najstarších novín, ktoré vychádzali v Prešporku a neskôr v Bratislave, Pressburger Zeitung. Vychádzali od roku 1764 až do 30. rokov minulého storočia. Alebo mapa obliehania Prešporka Napoleonovým vojskom z roku 1809 či ručne písaná nemecká encyklopédia o faune a flóre v Bratislave a jej okolí z roku 1940.

Iné vzácne dokumenty

V archíve majú celkovo nachádza 350 archívnych fondov a zbierok, ktoré obsahujú dokumenty od 13. storočia až po súčasnosť. Nie sú len o dejinách mesta.

„Máme aj celkom slušný fond rôznych dokumentov, ktoré sa sem dostali kúpou či inými cestami,“ ozrejmil Duchoň.

Mnohé kúpil archivár Ovídius Faust, ktorý archív viedol od 1922 do 1945. Takto dokumenty zachraňoval a zároveň zvyšoval hodnotu samotného archívu.

Medzi ne patria určite armálesy, teda erbové listiny, ktoré sú vďaka namaľovaným erbom vizuálne veľmi pekne spracované. Archív vo svojej knižnici tiež vlastní Schedelovu kroniku sveta z roku 1493 s nádhernými drevorezmi európskych miest.

Detektív aj úradník v jednej osobe

V archívoch a bratislavský nie je výnimkou, sa dajú nájsť aj falzifikáty. Vzhľadom na svoj vek sú tak dobovými a vzácnymi dokumentmi. Napríklad v listine z roku 1486, kde sa spomínajú aj mestské výsady udelené mestu Pešť, sa nachádza odpis listiny z roku 1158. Ako sa hlbším výskumom zistilo, táto je falzom zo začiatku 14. storočia.

Práca archivára spočíva okrem skúmania historických dokumentov predovšetkým v ich archívnom spracovaní. Mestský archív Bratislavy takto spravuje dokumenty z činnosti mesta, jeho inštitúcií a organizácií ako aj mestských častí až do súčasnosti. Tieto sa k nim dostávajú, v závislosti o aké dokumenty ide, na základe vyraďovacieho konania v lehote po piatich až dvadsiatich rokoch. Z nich vyberú najdôležitejšie, pripravia ich opis a urobia inventár, aby sa v zachovaných dokumentoch dalo vyhľadávať.

Stačí vypísať žiadanku

Časť archívu je zdigitalizivaná a prístupná na internete. Dokumenty ako stredoveké listiny, magistrátne protokoly, komorné knihy, knihy o prijatí mešťanov a iné sú dostupné aj online. Online sú aj noviny Pressburger Zeitung.

„Máme dáta v rozsahu viac ako 24 terabajtov a radi by sme ich všetky sprístupnili cez internet. Tak sa môžu dostať k väčšiemu množstvu bádateľov. Je to tiež spôsob, ako historické dokumenty chrániť pred poškodením,“ povedal P. Viglaš.

Vo všeobecnosti sú archívne dokumenty dostupné každému. Toto sa netýka stredovekých dokumentov, datovaných do roku 1526. Nedostupné sú tiež nespracované alebo sú poškodené dokumenty. Niektoré, predovšetkým novodobé dokumenty sú pre cudzích neprístupné pre ochranu osobných údajov.

Stačí vyplniť žiadanku o aké dokumenty má záujemca záujem a označiť tému štúdia, prísť do archívu a môže bádať. Samozrejme, musí sa pripraviť na skutočnosť, že pred rokom 1918 sú takmer všetky písomnosti v nemčine, latinčine či maďarčine.

V súčasnosti okrem historikov služby archívu a jeho fondov vyhľadávajú ľudia, ktorí stratili potvrdenie o dosiahnutom vzdelaní či bývalých zamestnaniach, v súvislosti s reštitúciami či privatizáciou. Žiadaná je tiež projektová dokumentácia k budovám, alebo infraštruktúram.

„Máme aj projektovú dokumentáciu k plavárni Grössling. Keď ju budú chcieť rekonštruovať a nebudú ju mať, my im ju vieme poskytnúť,“ ozrejmil P. Viglaš.

Znova pod mestom

Na začiatku roka bratislavský archív presunuli spod štátneho archívu naspäť pod magistrát. Dúfajú, že táto zmena sa pozitívne odrazí na ich ďalšom fungovaní, najmä pri získavaní financií z rôznych grantov. Radi by tiež vybudovali vlastné digitalizačné pracovisko a dátové úložisko, a pokračovali v začatej digitalizácii.

Hlavným cieľom je však zveľadiť súčasné podmienky na bezpečné uskladnenie dokumentov. Tie súčasné v bývalej škôlke nie sú ideálne. Preto aj časť dokumentov majú stále dočasne uloženú v národnom archíve.

„Už v 60. rokoch minulého storočia sa zrodil nápad postaviť samostatnú budovu pre mestský archív, avšak dodnes nestojí,“ ozrejmil P Viglaš. Magistrát plánuje zabezpečiť depozitáre pre mestské múzeum a galériu na Plickovej ulici v Rači. Sem by sa mohol presťahovať aj mestský archív, pokiaľ budú priestory kapacitne stačiť.

P. Viglaš si vie predstaviť vybudovanie novej, budovy s dostatočnou kapacitou pre budúce fondy, na súčasnom mieste v Petržalke, na Markovej ulici.

„Všetko však závisí od rozhodnutia mesta ako nášho zriaďovateľa a toho, koľko peňazí bude k dispozícii,“ ozrejmil Viglaš.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 733
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 966
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 120
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 845
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 691
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 487
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 090
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 047
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 855
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 476