BRATISLAVA. Na celom Slovensku žije podľa odhadov približne osem- až desaťtisíc ľudí bez domova. Z nich najväčšia časť v Bratislave.
Prišli oň počas rozpadu manželstva, pre zadlženosť či stratu zamestnania. Teraz prespávajú na uliciach, bývajú v záhradných chatkách, garážach, opustených domoch alebo v nocľahárňach a azylových domoch.
Sieť pomoci pre nich je však slabá a hlavne ľuďom bez domova neposkytuje dostatočné možnosti, aby sa dokázali zo svojej situácie vymaniť. Preto radnica vypracovala koncepciu pomoci ľuďom bez domova.
„Cieľom koncepcie je posilniť úlohu mesta. Aby sa nespoliehalo iba na mimovládne organizácie, lebo to je málo, ale aby vytvorila filozofický rámec pre včasnú pomoc ľuďom bez domova,“ povedal primátor Ivo Nesrovnal.
Mesto teraz prijíma ku koncepcii pripomienky so zámerom, aby sa koncepcia od roku 2018 začala napĺňať.
Koľko bezdomovcov žije v Bratislave
Počas historicky prvého sčítania ľudí bez domova na prelome októbra a novembra 2016, sčítací komisári narátali 2064 ľudí bez domova, z toho 1780 dospelých a 284 detí. Najviac v Ružinove, kde žil každý piaty sčítaný (19,7 percenta). Nasledovala Vrakuňa s 11,4 percenta, Staré Mesto s 10 percentami, Petržalka s 8,6 percenta a Nové Mesto so 6,5 percenta.
Mesto si uvedomuje, že ide o dolnú hranicu počtu a že ľudí bez domova na území Bratislavy žije viac. Mimovládne organizácie ich počet odhadujú až na štyri- až päťtisíc.
Súčasťou sčítania bol aj prieskum životnej situácie ľudí bez domova a ich potrieb.
„Bratislava má zvláštny fenomén a to je dlhodobé bezdomovectvo. To znamená, že tu žijú ľudia, ktorí sú na ulici desať a viac rokov,“ ozrejmila Marcela Gbelecová, riaditeľka sekcie sociálnych vecí, kultúry, školstva a športu na magistráte.
Tvoria až 40 percent ľudí bez domova a tento femomén musí brať do úvahy aj koncepčné riešenie bezdomovectva v Bratislave. Práca s takýmto človekom je úplne iná ako s takým, ktorý sa ocitol v krízovej situácii a je bez domova mesiac alebo pol roka.
Prieskum tiež ukázal, že až 49 percent ľudí bez domova trpí zdravotnými problémami. Najčastejšie ide o problémy s nohami, krvným tlakom a srdcom. Výrazné zastúpenie majú aj duševné problémy.
Oblasť sociálnych služieb a starostlivosť o ľudí bez domova mesto zabezpečuje v spolupráci s mestskými časťami, samosprávnym krajom a s pomocou mimovládnych organizácií.
Spoločná kapacita mestských zariadení - nocľahárne Mea Culpa a ubytovní Fortuna a Kopčany je 581 miest. Mesto tiež prevádzkuje centrum nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodiny Fortunáčik a krízové centrum Repuls.
Na území mesta je ďalších 575 miest v útulkoch a nocľahárňach. Koncepcia navrhuje túto kapacitu zvýšiť o 822 miest.
Podľa Gbelecovej mesto celkovo vynakladá na priamu a nepriamu pomoc ľuďom bez domova priemerne milión eur ročne.
Cieľom je znížiť počet bezdomovcov
Mesto chce v koncepcii posilniť úlohu streetworku, čiže pomoci bezdomovcom priamo v uliciach, a tiež dobudovať zariadenia typu nízkoprahovej dennej služby a útulku.
Hlavnou ambíciou je znížiť počet ľudí bez domova do roku 2025 o 15 percent.
Koncepcia definuje prioritné oblastí – prevenciu, sprístupňovanie bývania a začleňujúcich služieb v čo najkratšom čase, rozšírenie ubytovacích kapacít, rozvoj sociálnych a iných služieb, začleňovanie do pracovného procesu a monitoring bezdomovectva.
Súčasťou navrhovanej koncepcie je 25 akčných plánov. Medzi ne patrí vznik ambulancie pre ľudí bez domova v ubytovni Fortuna či sociálne alebo tréningové byty, v ktorých by mohli bývať až päť rokov. Z nich by mohli po získaní sociálnych návykov na ďalších päť rokov prejsť do nájomných bytov s regulovaným nájomným.
Koncepcia však nerieši finančné nároky jednotlivých akčných plánov a ani zdroj týchto peňazí.
Výhrady mimovládnych organizácií
Mimovládne organizácie koncepciu vítajú, ale majú k nej výhrady.
„Tešíme sa, že po určitom čase nezáujmu o problematiku bezdomovectva si na magistráte uvedomili, že bez pomoci ľuďom bez domova sa nedá tento problém riešiť a pokúsili sa nastaviť systém pomoci,“ povedal Jozef Kákoš, z neziskovej organizácie Depaul Slovensko.
Mimovládne organizácie Vagus a Proti prúdu pokladajú cieľ koncepcie - znížiť počet ľudí bez domova o 15 percent do roku 2025 - ako málo ambiciózny.
„Koncepcia nedáva odpoveď na to, ako to chce mesto urobiť a odmerať. Z oficiálneho počtu ľudí bez domova je 15 percent približne 310 ľudí. V koncepcii sa však nepíše, či mesto bude do roku 2025 disponovať 300 bytovými jednotkami pre túto cieľovú skupinu,“ ozrejmila Nina Beňová z organizácie Proti prúdu.
Kákošovi sa tiež nepáči, že koncepcia sa na riešenie bezdomovectva pozerá cez zásluhovosť, čiže ľudia si pomoc musia zaslúžiť.
„Žiaľ, z našich skúseností takýto systém dobre nefunguje. Ak funguje, je to s problémami alebo je veľmi neefektívny,“ ozrejmil Kákoš.
Podľa neziskoviek tiež v koncepcii ostáva nedotiahnutá prevencia.
Čo si o koncepcii myslia mestské časti
Mestská časť Staré Mesto nepokladá cieľ zníženia počtu bezdomovcov o 15 percent ani za prehnaný, ani za podcenený.
„Bude treba nájsť efektívnejší model financovania, sprehľadniť tok peňazí neverejným subjektom a zistiť efektivitu ich použitia za posledné roky,“ ozrejmila Nora Gubková, hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto.
Ružinov poukazuje na to, že nariadenie hlavného mesta o nájme bytov pozná iba termín nájomné byty, nie tréningové či sociálne byty. Navyše, jednou z podmienok na pridelenie bytu je trvalý pobyt v Bratislave. Až jedna tretina zo sčítaných ľudí bez domova však trvalý pobyt v Bratislave nemá.
Čo ďalej
Mesto prijíma pripomienky ku koncepcii s tým, že chce hľadať spoločné prieniky so všetkými zainteresovanými.
„Ambíciou je predložiť návrh koncepcie na novembrové zasadanie mestského zastupiteľstva. Ak bude pripomienok veľa a budú zásadné, môžeme uvažovať o posunutí o mesiac. Ak bude koncepcia schválená, budeme ju môcť začať realizovať od roku 2018,“ povedala Gbecelová.
