BRATISLAVA. Ľudia si často pod pojmom „židovské kultúrne dedičstvo“ predstavujú len opustené synagógy, spustnuté cintoríny či obradné predmety, ktoré sa už dávno nepoužívajú na pôvodný účel. Ale za tým všetkým sú príbehy ľudí a ich komunít, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou príbehov aj mnohých slovenských miest.
Jana Švantnerová, kurátorka judaík Židovského komunitného múzea (ŽKM) v Bratislave, pri výskume obradných textílií z prešporských synagóg vyplnila ďalšie biele miesto v bohatej bratislavskej histórii.
Pri príprave výstavy Znovuobjavené dedičstvo preskúmala všetky dostupné zbierky židovských artefaktov. Často až detektívna práca pomohla k objaveniu viacerých doteraz nezvestných predmetov.
Obradné textílie zo synagóg sa podarilo zachovať napriek tomu, že besnenie druhej svetovej vojny prežilo len malé percento slovenskej židovskej komunity. Jana Švantnerová v nich nevidí len textílie, ale veľmi vzácne predmety.
„Často sa o nich hovorí ako o preživších, lebo sú to predmety, ktoré akoby zázrakom prežili. Tieto textílie sú hodnotnejšie než zlato,“ povedala Švantnerová počas prezentácie svojho výskumu na prednáške Znovuobjavené dedičstvo: obradné textílie bratislavských synagóg. Zorganizovala ju nezisková organizácia Bratislavské rožky.
Rituálnym židovským textíliám bratislavskej proveniencie sa nikto doteraz výraznejšie nevenoval. Skúmala dedikačné (venovacie) nápisy na obradných textíliách, staré fotografie, hľadala v archívoch a aj na náhrobných kameňoch.
Výskum ju zaviedol do najväčšej zbierky židovských premetov na Slovensku v Prešove, ale aj do Prahy, Budapešti či Jeruzalema. Všade tam sú obradné textílie spojené s Prešporkom, dnešnou Bratislavou a miestnou židovskou obcou.
Čo sa našlo doma
Najprv sa zamerala na domáce zbierky Židovského komunitného múzea (ŽKM). Tvorí ich asi 700 rituálnych textílií zo synagóg z celého Slovenska vrátane viacerých vzácnych kúskov spojených s dávnym Prešporkom.
„Najstaršími zachovanými bratislavskými synagogálnymi textíliami sú kaporet a parochet z roku 1712/1713, ktoré tvoria nádhernú súpravu,“ ozrejmila Švantnerová.
Parochet (opona na svätostánok, v ktorom sa uchovávajú zvitky Tóry), sa nachádza v Múzeu židovskej kultúry Slovenského národného múzea, kaporet (samostatný horizontálny pás v hornej časti opony), sa nachádza v ŽKM.
Židovské komunitné múzeum (ŽKM) sídli v synagóge na Heydukovej ulici. Je otvorené len počas letnej turistickej sezóny od 21. mája do 8. októbra. V súčasnosti je už zatvorené.
Výstava Znovuobjavené dedičstvo sa v ňom konala od 27. mája do 9. októbra roku 2016.
Múzeum židovskej kultúry Slovenského národného múzea (SNM) sa nachádza na Židovskej 17. Je otvorenej denne okrem soboty od 11.00 h do 17.00 h.
Súprava bola určená pre vtedajšiu jedinú synagógu v Prešporku.
Zriadil ju Simon Michel Pressburger v roku 1700. Za ich vznikom bol manželský pár Ezriel a Ruchama Brilinovci. Ich priezvisko sa neskôr objavuje aj v podobe Brill.
„Obradné textílie bývali vyrobené pri príležitosti životného jubilea, významnej udalosti v rodine ako svadba, narodenie, obriezka, úmrtie či v komunite, napríklad založenie alebo prestavba synagógy,“ ozrejmila Švantnerová.
Synagóga ich dostala ako dar, niekedy ich mal darca doma a synagóge boli zapožičiavané pri špeciálnych príležitostiach.
Vďaka dedikačným nápisom sú textílie aj kronikou komunity. Podľa nich vieme, pri akej príležitosti daný predmet vznikol, ale aj rodinný pôvod darcov či pre akú komunitu bol určený.
Unikátny objav
V zbierke ŽKM majú silno poškodená prikrývka na bimu (modlitebný pult, z ktorého sa číta Tóra), a kaporet zo súpravy od rodiny Franklovcov z rokov 1863/1864. Súprava bola pravdepodobne darom pri príležitosti dostavby synagógy na Zámockej ulici. Podľa unikátnej fotografie z roku 1901 k nej patrili ešte plášť na Tóru a parochet. O ich osude však chýbali informácie.
„Asi si dokážete predstaviť, ako som sa cítila v novembri 2015 počas návštevy Múzea Izraela v Jeruzaleme. Oba tieto predmety som tam videla vo veľmi dobrom stave po reštaurovaní. V ich stálej expozícii boli zaradené ako nové prírastky,“ zaspomínala Švantnerová.
Odkaz Židov je na Slovensku stále živý Čítajte Múzeum Izraela sa ukázalo ako veľmi nápomocné a k predmetom jej poskytli dokumentáciu vrátane fotografií.
Zapožičanie stratených kúskov súpravy na výstavu do Bratislavy by bolo nad finančné možnosti ŽKM, podarilo sa im súpravu zjednotiť aspoň na stránkach katalógu, ktorý vyšiel k minuloročnej výstave Znovuobjavené dedičstvo.
S googlom na love
Švantnerová počas výskumu siahla nielen po papierových archívnych dokumentoch.
„Počas najdivokejšej fázy výskumu som do googlu zadávala všetky možné zápisy a formy, ako sa píše parochet po anglicky. Dlhé hodiny som si pozerala obrázky, ktoré mi vyhľadávač vyhadzoval. Takto som našla parochet bratislavskej proveniencie v Múzeu židovskej histórie v Rusku v Moskve,“ s nadšením v hlase povedala Švantnerová.
S kurátorkou tejto zbierky Mášou Kaspinovou sa osobne pozná a požiadala ju, aby bratislavský pôvod opony overila.
„Veľmi nešťastná mi odpísala, že som ju nepotešila. Túto oponu mali vedenú ako jeden z najcennejších predmetov pochádzajúcich z Besarábie a otvára ich stálu expozíciu,“ povedala Švantnerová.
Dve historické fotografie zo synagógy na Zámockej a synagógy na Heydukovej ulici však hovorili v prospech Bratislavy..
„Opona bola síce pozmenená a chýba jej vrchná časť, kaporet, ale je to ona,“ povedala Švantnerová. Dal ju vyhotoviť Moše Greyduschek pre synagógu na Zámockej ulici, ktorú postavili ju v rokoch 1862 - 1863. Neskôr, pravdepodobne po 2. svetovej vojne, oponu skrátili a prispôsobili pre synagógu na Heydukovej ulici.
„Bol to ďalší z naozaj neuveriteľných objavov, ale ním sa to nekončilo. Mal ďalšie pokračovanie,“ povedala Švantnerová.
Na základe ďalšej historickej fotografie sa jej podarilo v Múzeu židovskej histórie v Moskve objaviť oponu, ktorú dali vyhotoviť Pincha a Hendel Fenyvesovci v rokoch 1927 a 1928. Odfotografovala ju fotografka Viera Kamenická v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia priamo v synagóge na Heydukovej, kde ju vtedy používali.
„Sú to také smutno-šťastné objavy, pretože v prvom rade nás teší, že tie predmety existujú, vieme, kde sú a že sa vôbec zachovali. Druhá vec je, ako sa na miesta, kde sa v súčasnosti nachádzajú, dostali,“ povedala Švantnerová.
Múzeum v Moskve obe opony kúpilo okolo roku 2010 v Jeruzaleme od obchodníka, ktorý tvrdil, že sú z Besarábie. Až neskôr sa priznal, že ich kúpil od nejakého pána priamo zo Slovenska. Kedy a ako sa dostali do zahraničia, ostáva neobjasnené.
Opona si pamätá časy Chatama Sofera
Janu Švantnerovú veľmi potešil v zbierke ŽKM nález opony, ktorú dali v roku 1811 vyhotoviť Ezriel a Traule Brillinovci. Boli potomkami vplyvných predstaviteľov prešporskej židovskej obce a pre mesto urobili veľa dobrého.
Manželský pár z vďaky vybudoval na prízemí svojho domu, ktorý unikol dvom požiarom v roku 1809 a 1811, malú synagógu. Volala sa brillovská a stretávali sa v nej najvznešenejšie rodiny. Dom unikol aj tretiemu požiaru, podľahol až budovaniu Mosta SNP.
Do tejto synagógy rád chodieval aj samotný rabín Chatam Sofer. „Takže pravdepodobne videl aj tento náš parochet,“ povedala Švantnerová.
