Tento týždeň oslavujeme 150. výročie narodenia slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy. Pre mňa bola v literatúre prelomu 19. a 20. storočia zjavom pre svoj nadhľad, trefný postreh a aj preto, že bola žena.
Na slovenčine sme sa vždy učili viac o mužoch spisovateľoch ako o ženách spisovateľkách.
Snažila som sa zistiť, aký vzťah mala k Bratislave. Na premiére svojej hry v Slovenskom národnom divadle v roku 1921 nebola. Žila tu jej sestra s rodinou, ku ktorej občas chodila na návštevu. Ktovie, čo si myslela o Bratislave 20. rokov, o tom slávnom multikultúrnom Prešporku. Asi jej neučaroval, najlepšie sa cítila na dedine, ktorú vedela tak dobre zachytiť.
Pritom, ako rada by som si prečítala jej črty z prešporskej spoločnosti.
Som si istá, že by ich zachytila uštipačne, svojsky i láskavo.
Ktovie, možno sa ešte nájde niekto, kto si požičia jej hlas a štýl a niečo také napíše. V literatúre sa predsa fantázii medze nekladú.