BRATISLAVA. Rozdrobenosť a veľa rôznorodých aktérov. To sú hlavné prekážky pri lepšom využití možností, ktoré Dunaj, Žitný ostrov a jeho okolie ponúkajú na rekreáciu a oddych. Zhodli sa na nich štátni a súkromní aktéri pôsobiaci na tomto území počas diskusií v rámci pracovnej skupiny RiverLab Žitný ostrov a okolie.
„Toto územie má svoju romantiku a svoju krásu, ale jeho potenciál zatiaľ ostáva nevyužitý,“ povedal facilitátor pracovnej skupiny Andrej Glézl. Jeho úlohou bolo pomáhať rôznorodým aktérom pôsobiacim na rieke Dunaj stretávať sa, diskutovať a dopracovať sa ku konkrétnym záverom.
Výsledkom je balík návrhov na lepšie využívanie rekreačného a ekologického potenciálu riečnej krajiny Žitného ostrova a jeho okolia a vytváranie kvalitnejších podmienok pre život ľudí a samotnú prírodu na tomto území.
Čo je to RiverLab a čo robí
Pracovná skupina RiverLab Žitný ostrov a okolie vznikla ako aktivita Stredoeurópskej nadácie v rámci Dunajského fondu v apríli 2016 a zatiaľ fungovala do polovice júna roku 2017. Jej účastníkmi boli predstavitelia významných verejných a súkromných organizácií a firiem, ktorých aktivity sú nejakým spôsobom spojené s riekou a týmto územím. Pri jednom diskusnom stole sa tak stretli ochranári, vodohospodári, rybári, cyklisti, vodáci, reprezentanti samospráv a ďalší.
Šesť kľúčov na odomknutie potenciálu rieky
Prvý kľúč – Spojme nespojené
Druhý kľúč – Zachovajme oázy, no vnímajme celok
Tretí kľúč – Zvýšme bezpečnosť a dajme pravidlám ich skutočný význam
Štvrtý kľúč – Stanovme spoločné kritériá na posudzovanie jednotlivých plánov
Piaty kľúč – Investujme zmysluplne a znásobme účinok investícií
Šiesty kľúč – Prehĺbme spoluprácu a výmenu skúseností
Zdroj: Diskusný dokument pracovnej skupiny RiverLab Žitný ostrov a okolie
Počas týchto stretnutí sa nie úplne logické administratívne členenie, rôznorodosť zamerania jednotlivých aktérov a chýbajúca komunikácia ukázali ako veľké prekážky pri ďalšom rozvoji tohto územia.
„Riečne územie Žitného ostrova a jeho okolia v súčasnosti nie je vnímané a spravované ako organický celok,“ píše Glézl v záverečnej správe. Žitný ostrov a jeho okolie sa rozprestiera na území troch samosprávnych krajov – Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Na rieke a v jej okolí pôsobia ďalší aktéri s rôznymi kompetenciami a s často protichodnými záujmami.
„Títo môžu byť aj v konflikte, aj keď tento netreba hneď brať v negatívnom zmysle,“ ozrejmil Glézl.
Proti sebe tak môžu stáť obce, ktoré chcú v tomto území vo väčšej miere rozvíjať turistický ruch, ochranári, ktorých cieľom je väčšia ochrana prírody, alebo vodohospodári, ktorí rieku využívajú na hospodárske účely. Zatiaľ čo obce sa môžu snažiť čo najviac otvoriť toto územie ľuďom, turistike a rekreácii, ochranári a vodohospodári sa budú snažiť tento pohyb minimalizovať. Takýto konflikt môže viesť k pozitívnym záverom, ale aj do slepej uličky. Veľa závisí od konkrétnych ľudí a ich ochoty komunikovať a dopracovať sa ku kompromisným riešeniam.
Preto jedným zo záverov, ku ktorým pracovná skupina počas svojich stretnutí dospela, je absencia akejsi platformy pre komunikáciu všetkých aktérov v tomto území.
„Aby sme toto územie rozvíjali ako celok, tak jednoducho treba zachovať a udržať takúto komunikačnú platformu, ktorá toto územie sceľuje,“ povedal Glézl, podľa ktorého zúčastnení na základe skúseností práce v RiverLabe chcú v už nadviazanej komunikácii pokračovať.
Kľúče k odomknutiu potenciálu rieky
Počas trinástich stretnutí pracovná skupina pripravila plejádu možných opatrení pre oblasť Žitného ostrova a okolia. Glézl ich rozdelil do troch hlavných logických celkov – cykloturistika a pohyb v území, takzvané miesta vstupu a pobytu a život rýb v rieke.
„Väčšina z aktérov sa prikláňa k tomu, že jeden z najvhodnejších spôsobov, ako dané územie priblížiť človeku bez výraznejšieho zásahu, či už do vodohospodárstva, alebo prírody, je cykloturistika,“ povedal Glézl. Preto pracovná skupina navrhla dobudovať chýbajúce úseky cyklotrás v okolí tokov Dunaja a Malého Dunaja, ako aj poprepájať už existujúce cyklotrasy.
V danom území tiež chýba sieť miest, kde si rekreačné plavidlá môžu doplniť pohonné látky, pitnú vodu či odčerpať odpadovú vodu. Pracovná skupina preto identifikovala šesť miest, kde by takéto tankovacie stanice či maríny mohli vzniknúť – napríklad v prístave Vlčie hrdlo v Bratislave, v Štúrove, Medveďove či Devíne.
V druhej oblasti sa účastníci pracovnej skupiny zamerali na identifikáciu a rozvoj miest, kadiaľ ľudia na dané územie vstupujú, ktoré miesta sa oplatí navštíviť, čo sa tam dá vidieť a robiť. Glézl to porovnal s Vysokými Tatrami, kde už ľudia zhruba vedia, ako sa v nich pohybovať. Teda vedia, ako sa do Vysokých Tatier dostať, kde sa nachádzajú turistické centrá, že sú tam horské chaty, kde sa dá občerstviť alebo prespať, kam sa dá ísť na turistiku a podobne.
„Takáto znalosť územia v prípade Dunaja a Žitného ostrova chýba,“ ozrejmil Glézl.
V tretej skupine opatrení sa účastníci zamerali na zlepšenie životných podmienok v rieke pre život rýb. Tieto sa zhoršili z dôvodu regulácie rieky a jej ramien a výstavby vodného diela Gabčíkovo a malých elektrární. Preto účastníci navrhujú opatrenia, ktoré napomôžu priblížiť podmienky v rieke tým pôvodným. To znamená sprietočniť ramená, zavodniť mokrade či využiť povodňové vlny na simulovanie pôvodných záplav.
Čo ďalej
Pracovná skupina navrhnuté opatrenia predložila jednotlivým ministerstvám, v ktorých gescii sa jednotlivé aktivity či záujmy nachádzajú, teda ministerstvám dopravy, životného prostredia, pôdohospodárstva a ďalším.
„Z práce RiverLabu vzišli zaujímavé podnety. Akým spôsobom s nimi naložia, je teraz na nich,“ uzavrel Glézl. „Čo vieme určite, že ľudia, ktorí sa na práci RiverLabu zúčastňovali, majú ambíciu a záujem v tejto komunikácii pokračovať. My sme pripravení naďalej tejto komunikácii pomáhať, ale čo sa bude ďalej diať, bude závisieť trošku aj od reakcií kompetentných orgánov.“
