PETRŽALKA. V Paríži, Viedni či Varšave si ľudia bežne v lete užívajú mestské rieky a pláže. Bratislavčania si v lete tiež môžu pri Dunaji na Magio pláži užívať plážovú atmosféru, lenže bez kúpania. To by sa v budúcnosti mohlo zmeniť.
Iniciatívy Nové Lido a Lido Lagúna skoordinovali svoje plány a pripravili spoločnú štúdiu ako by mohlo nábrežie medzi Starým a Prístavným mostom vyzerať. V nej sa ráta s obnovením riečnej pláže na mieste historického Lida, vybudovaním prírodného parku a nábrežných promenád, vybudovaním nových lodeníc a malého prístavu a obnovením Ovsištského ramena.
Štúdiu ešte na jar predložili mestu. To, aj keď samotnú iniciatívu víta, sa k nej ešte stále nevyjadrilo.
„Územie medzi diaľničným mostom a Starým mostom, kde by sa malo nachádzať Nové Lido, vníma hlavné mesto z hľadiska jeho rozvoja ako významné rekreačné územie s pridanou funkciou prirodzenej formy protipovodňovej ochrany mesta. Zámer investora vybudovať novú pláž na Dunaji by tak mestu navrátil pôvodné využitie nábrežia Dunaja a mesto tento zámer podporuje,“ povedala Iveta Kešeľáková z bratislavského magistrátu.
Urbanistická štúdia Nové Lido je súčasnosti v štádiu posudzovania jednotlivými odbornými útvarmi hlavného mesta.
Mesto sa už viackrát s autormi štúdie stretlo a ďalšie stretnutia budú nasledovať, ozrejmila hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad počas diskusie o budúcnosť verejného priestoru na Lide počas III. fóra Dunajského fondu 21. septembra.
„Odborné útvary si štúdiu naštudovali a nateraz skončila u mňa,“ ozrejmila hlavná architektka. Z hľadiska ďalšieho vývoja tohto územia má k štúdii určité pripomienky.
Nová mestská časť a nábrežie
Projekt riešenia nábrežia je úzko prepojený s plánmi developerov J&T Real Estate a HB Reavis vybudovať na petržalskej strane Dunaja mestskú štvrť Nové Lido. Nová mestská časť by mala byť ohraničená riekou, diaľnicou, Starým mostom a Prístavným mostom.
Vypracovanie spoločnej štúdie nie je len výsledkom spojenia dvoch občianskych iniciatív a developerov, ale aj petícií za skultúrnenie územia bývalého Lida, obnovenie pláže a zachovanie vodákov v tejto lokalite. Petície ľudia spísali v rokoch 2014 a 2016.
Okrem architektov z ateléru Compass architekti na štúdii spolupracovali aj vodohospodári, ochrancovia prírody či vodáci.
„Centrum mesta nemožno budovať izolovane v nejakých blokoch. To musí byť koordinovaná aktivita, ktorá má priniesť všetko to, čo centrum mesta potrebuje, alebo to, čo mu chýba, alebo opakovať to, čo ľudia radi využívajú. Máme skúsenosti z opačného brehu Dunaja, napríklad z Eurovey. Bratislavčania majú Dunaj radi, len k nemu nemali prístup,“ povedal Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate. Preto do plánov na novú mestskú časť zahrnuli aj športovo-rekreačnú zónu na nábreží.
Za a pred hrádzou
Štúdia rieši územie ohraničené Starým a Prístavným mostom a riekou Dunaj a protipovodňovou hrádzou. Toto územie s rozlohou približne 25 hektárov je vo vlastníctve mesta a spravuje ho štátny Slovenský vodohospodársky podnik.
Na rozdiel od územia za protipovodňovou hrádzou, kde developeri plánujú vybudovať nové mestské centrum s obytnými a administratívnymi budovami, je inundačným, teda záplavovým, územím. V prípade povodní sa ráta s tým, že ju zaplaví dunajská voda, a tak ochráni pred povodňou iné, hodnotnejšie časti mesta. To limituje ďalšie využitie tohto priestoru.
Autori spoločnej štúdie navrhujú vybudovať na nábreží verejnú mestskú pláž. Mala by vzniknúť presne na tom istom mieste, kde sa nachádzalo pôvodné kúpalisko Lido. V tomto mieste by malo byť koryto rieky mierne rozšírené a vybudovaná kamenná hrádza rovnobežná s brehom. Tak vznikne chránená vodná plocha, lagúna, s dĺžkou vyše 400 metrov a šírkou 30-45 metrov vhodná na kúpanie.
Na konci lagúny bližšie k Starému mostu by mal vzniknúť malý prístav. Slúžil by hlavne návštevníkom, ktorí do Bratislavy prídu na malých rekreačných lodiach. Nemal by slúžiť na dlhodobé kotvenie či na opravu lodí.
Návrh počíta aj s predĺžením existujúcej promenády popri Dunaji od Sadu Janka Kráľa smerom k Mostu Apollo. Ďalšia promenáda bude viesť po hrádzi, čím sa územie napojí na chodníky a cyklotrasy v okolí.
Zanedbaný lužný les pri Starom moste, ktorý je v súčasnosti nepriechodný a slúži ako útočisko bezdomov, by sa mal zmeniť na lesopark.
Plány sú tiež na nové budovy lodeníc. V súčasnosti tu stoja tri lodenice, v ktorých pôsobí päť vodáckych klubov.
Štúdia tiež navrhuje oživiť Ovsištské rameno, ktoré zasypali počas výstavby Prístavného mosta. K jeho obnove doteraz nedošlo.
V chránenom území Soví les medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom by mal byť zachovaný súčasný stupeň ochrany. Tu by promenáda prešla pozvoľna do turistického chodníka.
Slovenský vodohospodársky podnik nemá výhrady proti intenzívnejšiemu využívaniu tohto územia vrátane protipovodňovej hrádze pod podmienkou, že ostane zachovaná protipovodňová funkcia.
„Sme otvorení riešeniam,“ uviedol Marián Supek zo Slovenského vodohospodárskeho podniku počas Fóra Dunajského fondu. Ide o záplavové územie a nemôžu tu vzniknúť trvalé stavby ako reštaurácie, ale len dočasné stavby, ktoré budú môcť byť odstránené. „Vždy to musí byť na ten štýl, ako susediaca Magio pláž.“
To úzko súvisí s požiadavkou hlavnej mestskej architektky na vybudovanie zázemia pre ľudí, ktorí budú využívať nábrežie na šport a rekreáciu. To jej v predloženej štúdii chýba.
„Vznikne tam verejná pláž a budú tam aktivity, ktoré jednoznačne vítame a podporujeme. Toto územie však potrebuje zázemie,“ ozrejmila hlavná architektka. To by podľa nej mohlo vzniknúť za hrádzou, teda na území, kde už majú svoje investičné zámery developeri.
Potrebné zmeny
Predložené riešenie si vyžaduje zmenu územného plánu mesta. Ten súčasný z roku 2007 ráta s vybudovaním umelého ramena na zvýšenie prietočnej kapacity Dunaja s cieľom zabezpečiť lepšiu protipovodňovú ochranu.
Toto rameno by malo začínať tesne nad Starým mostom, viesť popri hrádzi cez areály súčasných lodeníc naspäť na hlavný tok Dunaja a pokračovať cez obnovené Ovsištské rameno. Ak by sa to presadilo, nebolo by kde mestskú pláž a nábrežnú promenádu vybudovať.
Po výstavbe novej protipovodňovej ochrany a prestavbe Starého mosta, keď z koryta rieky ubudol jeden z pilierov, už nie je výrazný tlak na zvýšenie prietočnosti v tejto časti Dunaja.
„Už nemá význam robiť takú zmenu, ako to pôvodne bolo navrhnuté v územnom pláne,“ povedal Martin Mišík z Asociácie bratislavských vodáckych klubov. Je vodák, ale tiež inžinier vodných stavieb a na štúdii sa podieľal. Jej podobu konzultovali aj s vtedajšími tvorcami územného plánu, ktorí už netrvajú na vybudovaní umelého ramena.
Zmenu územného plánu požadujú aj developeri pre projekty za hrádzou. Radi by postavili viac bytov, ako je plánované a J&T Real Estate aj električkovú trať. V Bratislave však zmena územného plátu zvyčajne trvá roky.
Otázka, či a kedy sa Bratislavčania dožijú novej mestskej pláže, je preto otvorená.
Projekty pred a za hrádzou sú koncepčne prepojené, ale čas ich výstavby nie je vzájomne podmienený. Aj investične ide o samostatné zóny, ozrejmila hovorkyňa J&T Real Estate Daniela Stričková.
„Vlastníkom územia je hlavné mesto a k spôsobu realizácie bude mať hlavné slovo. Podľa nášho názoru však pôjde o spoluprácu viacerých subjektov a realizáciu po častiach,“ povedala Stričková.
