BRATISLAVA. "Olympijské hry v Tokiu sú pre mňa posvätnou spomienkou,“ tvrdí bývalý skvelý futbalista Anton Urban.
„Už samotná účasť na hrách bola veľká vec. Keď som videl to množstvo športovcov z celého sveta - a mnohých veľmi slávnych -, cítil som sa veľmi skromnučký. A keď som si na začiatku hier prezrel prekrásny olympijský štadión, len som sníval, aké by to bolo zahrať si na ňom finále. Stalo sa! Dokonca som to zažil v úlohe kapitána," povedal Urban pre SME pred piatimi rokmi v Bojniciach.
Prevzal si najvyššie slovenské ocenenie fair play, ktoré nesie meno jeho spoluhráča Jána Popluhára. Udeľuje ho Slovenský olympijský výbor.
Urban v ňom stále aktívne pracuje. Vitálny osemdesiatnik chodí s paličkou. Ťažšie, ale elegantne. Vek by mu nikto neodhadol.
Vyrastal ako polosirota
Urban sa narodil v zime 1934 v Kysaku v rodine železničiara ako piate zo šiestich detí. Vyrastal ako polosirota. Mal sedem, keď mu otec, sprievodca vlakov, zomrel na tuberkulózu.
Anton Urban
Narodil sa 16. januára 1934 v Kysaku.
Osemnásť rokov, od roku 1947, pôsobil na Tehelnom poli.
V lige si pripísal 278 štartov a so Slovanom získal trikrát Československý pohár, bol aj členom širšieho kádra, ktorý v roku 1955 získal titul majstra.
Na záver kariéry okúsil legionársky život vo Wackere Innsbruck.
Nastúpil v 20 zápasoch za olympijský výber, ako kapitán československého tímu na OH 1964 v Tokiu ho priviedol až do finále, v ktorom podľahol Maďarsku (1:2).
Po skončení kariéry pôsobil ako futbalový tréner a funkcionár.
Rodina sa presťahovala do Bratislavy. Tú zase museli opustiť v roku 1944 v čase bombardovania. V Kysaku takisto zúril front, tak sa načas dostali do Košíc. Tam začal chodiť do mešťanky a po roku sa rodina sťahovala opäť do povojnovej Bratislavy.
„Bývali sme v Ľudovej štvrti, kde som s vrstovníkmi hrával futbal na povestných 'pláckoch'. Vtedajší novinár a manažér Jozef Múdry nás oslovil, či by sme nechceli hrávať za ŠK Bratislava. Pochopiteľne, že sme ponuku prijali,“ opisoval Urban.
„Šéfom tam bol neskorší skvelý rozhodca Karol Galba, trénerom Karol Bučko, len o sedem rokov od nás starší. Hrával som za dorast a v roku 1953 som nastúpil na prvý ligový zápas proti Košiciam. S výnimkou vojenčiny v Krídlach vlasti Olomouc a ČH Bratislava som bol stále verný Slovanu," spomínal.
Pouličné zápasy
Ľudová štvrť je časť neďaleko Tehelného poľa. Sú to uličky oproti dnešnému obchodnému centru Polus s množstvom jednoduchých rodinných domčekov a kedysi aj s priestranstvami na šport.
