STARÉ MESTO. „Kuriózne je, že keď autori podoby Námestia slobody, ako ho poznáme dnes, robili v 80. rokoch tento návrh, tak podmienky vtedajšej architektonickej súťaže nedodržali. Projekt získali, pretože námestie otvorili iným možnostiam,“ pripomenula hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konradová. Sama sa to dozvedela len pár dní pred vyhlásením novej architektonickej súťaže na jeho obnovu.
Magistrát vyhlásil architektonickú súťaž na revitalizáciu námestia 7. septembra a očakáva inovatívne nápady na znovuoživenie jedného z najväčších a najvýznamnejších námestí v meste.
„Očakávania sú veľké. Priestor v dnešnom stave, najmä s nefunkčnou fontánou, ktorá je jeho symbolom, zďaleka nespĺňa súčasné požiadavky na verejný priestor,“ povedala Ingrid Konradová ako odborná garantka súťaže.
Námestie má asi 4,5 hektára a dlhodobo chátra. Fontánu Družba v tvare lipového kvetu pre zlý technický stav odstavili už v roku 2007. V novembri 2015 pribudli tabule s varovaním, že vstup na námestie je len na vlastné riziko.
Revitalizácia vo dvoch fázach
S postupnou revitalizáciou začal magistrát koncom mája. V prvej etape upravili zeleň, natreli lavičky a vyčistili priestor od grafitov. Vydržalo to iba dva dni, vandali počmárali lavičky, múriky i fontánu. Mesto ako protiopatrenie posilnilo hliadky mestskej polície.
Súčasťou prvej etapy boli aj podklady pre verejnú súťaž na urbanistický návrh námestia spolu s riešením fontány Družba. Architektonická súťaž bola vypísaná s ideovým podtónom slobody.
„Do roku 1989 sa volalo Námestie Klementa Gottwalda a po roku 1989 Námestie slobody. Ale sloboda tu nie je taká jasná. Ľudia sa napríklad nemôžu dostať do priestorov, kde je zeleň, nemôžu si to užívať, nie je tu žiadny mobiliár,“ povedala hlavná architektka. Architektonická súťaž má iniciovať zmenu a prípadne bezbariérovo čiastočne sprístupniť aj fontánu.
Jej zachovanie je jednou z podmienok súťaže, takéto riešenie by malo byť udržateľné nielen technicky, ale aj finančne. Do súťaže sa môžu prihlásiť nielen architekti zo Slovenska.
Mesto revitalizáciu pripravuje s autormi pôvodného návrhu alebo ich potomkami, ktorých súhlas potrebuje, aj s pamiatkarmi. Námestie si tak zachová pôvodnú podobu, ale mala by tu vzniknúť akási obývačka v meste. Mali by pribudnúť lavičky a relaxačné prvky a zelené plochy by mali byť bezbariérovo prístupné. Mali by vzniknúť podmienky na usporadúvanie koncertov a iných podujatí.
Architektonická súťaž
Predsedom poroty je Igor Marko, slovenský architekt pôsobiaci v Londýne, so skúsenosťami s verejnými priestormi. Jeho zástupkyňou je Ľubica Vitková, dekanka Fakulty architektúry STU, ktorá ho ohraničuje a na námestie má výhľad z okna svojej kancelárie. Autorov realizovaného návrhu zastupuje architekt Virgil Droppa mladší. Ďalšími členmi sú krajinná architektka Tamara Reháčková, architekt Ilja Skoček, hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konradová a Jakub Gossányi z HB Reavis za nadáciu Dobré m(i)esto.
Porota bude jednotlivé návrhy hodnotiť 6. a 7. novembra a výsledok oznámi päť pracovných dní od konečného rozhodnutia.
Výsledkom súťaže bude koncept budúceho riešenia Námestia slobody. Z neho vznikne realizačný projekt, podľa ktorého sa námestie na budúci rok zrevitalizuje.
Koľko to bude stáť
Koľko to bude stáť, mesto nešpecifikovalo a nie je to ani v podmienkach architektonickej súťaže. V rámci prvej etapy mesto investovalo do námestia viac ako stotisíc eur a rovnakú sumu má pripravenú aj na druhú etapu.
Sumou pol milióna eur prispieva spoločnosť HB Reavis Slovakia cez nadáciu Dobré m(i)esto. Tvrdí, že za pomoc s námestím od mesta nič nečaká, v meste má však viaceré záujmy od výstavby novej autobudovej stanice po novú štvrť pri dunajskom nábreží. „Vnímame to ako sociálnu zodpovednosť,“ povedal Jakub Gossányi z HB Reavis.
Mesto chce však ešte osloviť aj ďalších významných hráčov v Bratislave a dúfa, že sa mu podarí vyzbierať viac peňazí.
História námestia
„Dnešne Námestie slobody bolo dlho perifériou. Jeho priestorový rámec definuje Arcibiskupský palác, dnešný Úrad vlády, a alej pred ním,“ ozrejmil architekt Martin Zaiček. Odtiaľ pochádza aj pôvodný názov "Firšnál“, odvodený od Fürstenallee (Kniežacia alej).
Firšnál bol prázdnou plochou až do 20. storočia. Počas prvej ČSR sa tu plánovala výstavba „krajinského úradu“ teda hlavného ministerstva pre slovenskú časť republiky. Počas vojnového slovenského štátu bola v roku 1942 vyhlásená medzinárodná súťaž na „vládne centrum“ s centrálnou monumentálnou plochou pre zjazdy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, manifestácie a monumentálne vojenské prehliadky.
„Je zaujímavé, že proti sebe stáli tri názory. Prvý, československý, bol funkcionalistický. Druhý, nemecký – to bola architektúra nacionálne ladeného monumentalizmu. Tretí, taliansky, bol racionalizmus, ktorý mal blízko k funkcionalizmu a bol modernou,“ ozrejmil Zaiček.
Návrh talianskych architektov Ernesta Bruna La Padulu a Adalberta Liberu sa v hrubých rysoch premietol aj do dnešného usporiadania námestia cez objekty centrálnej pošty (dnešné ministerstvo dopravy) navrhnutej Eugenom Kramárom a Štefanom Lukačovičom z roku 1948, Bellušovej fakulty architektúry (1947 - 1950) a Strojníckej fakulty STU od architekta Martina Kusého a jeho spolupracovníkov (1957 - 1963).
„Súčasná podoba námestia vzišla z návrhu architektov Virgila Droppu a Juraja Hlavicu na konci 70. rokov, ktorý vytvorili námestie v značne civilnom duchu mestského reprezentačného parku s centrálnym súsoším Kvet družby od sochára Juraja Hovorku,“ dodal Zaiček.
Podľa neho bolo súsošie Klementa Gottwalda od Tibora Bartfaya v hornej časti plochy od začiatku akoby navyše - mierkou aj obsahom. Zakrátko po revolúcii 1989 súsošie odstránili odstrelom.
Čo je na námestí hodnotné
Najcennejšími prvkami na námestí je podľa Zaičeka existujúca zeleň, ktorá mu dodáva na cene a antikorový objekt Kvet fontány Družba od sochára Juraja Hovorku, ktorý je v ohnisku celého námestia.
Autorom stvárnenia námestia ako reprezentačného parku sa nedá veľa vyčítať.
„Priestor kreovali v dobovom duchu a dodnes to nepredstavuje zásadné prekážky vo využívaní. Naopak, v kontexte pôvodne plánovaných rozsiahlych plôch na vojenské prehliadky a politické manifestácie je rozparcelovanie a fragmentácia územia skôr prejavom humanizmu a zjemnenia mierky,“ povedal Zaiček.
Navyše mramorová dlažba v okolí fontány, aj keď značne poškodná, je podľa neho materiálovo kvalitnejšia ako väčšina dnes používaných betónových dlaždíc na Obchodnej, Židovskej alebo Zámockej.
Prakticky jedinou nefungujúcou vecou je neho fontána. Ostatné časti námestia sú životaschopné.
„Z námestia je dnes prakticky parkom a obľúbenýn miestom oddychu študentov okolitých škôl počas dňa aj večer. To vytvára isté napätie medzi správcom a užívateľom verejného priestoru,“ povedal Zaiček.
Mesto zakazuje pitie alkoholu na verejnosti a popíjajúca mládež je terčom častých policajných represií. Mesto za degrádaciou priestoru vidí práve tieto sociálne skupiny využívajúce námestie po zotmení. Dlhodobú degradáciuvšak podľa Zaička spôsobila absencie bazálnej údržby zo strany mesta.
Preto tu súperia dva prístupy: Námestie slobody ako priestor pre slobodné činnosti alebo uhladený exkluzívny priestor. Súťaž, organizovaná narýchlo v spolupráci so súkromníkom, preto vyvoláva podľa neho oprávnene dohady, či je úprimným záujmom miestu reálne pomôcť, alebo len narýchlo získať politické body.
Zaiček pokladá súťaž návrhov ako krok dobrým smerom, v kontexte problematiky námestia-parku či verejnej plochy poukázal na podobnú súťaž aktuálne prebiehajúcu v Prahe na revitalizáciu Karlovo námestia – parku. Tento je azda najviac podobným pražským priestranstvom k Námestiu slobody. Pražská radnica zvolila súťaž formou workshopu.
„Také dôležité miesto si totiž zasluhuje veľmi široké zapojenie aktérov do procesu tvorby. Pevne verím, že architekti sa nebudú báť do súťaže zapojiť a využiť svoje možnosti a schopnosti, aby danému územiu ponúkli riešenia,“ povedal Zaiček.
