SME
Štvrtok, 29. september, 2022 | Meniny má Michal, Michaela

V Dúbravke sprístupnili kavernu z prvej svetovej vojny

Delostrelecké kaverny mali chrániť mesto pred ruským útokom. Ľudia ich využívali aj počas druhej svetovej vojny.

Väčšina kaverien je zasypaná. Dve z nich nad Dúbravkou sú už sprístupnené.Väčšina kaverien je zasypaná. Dve z nich nad Dúbravkou sú už sprístupnené. (Zdroj: TASR)

DÚBRAVKA. Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať. Zabudnuté alebo menej známe časti našej histórie sa snažia sprístupňovať aj nadšenci z občianskeho združenia Bunkre.

Už v roku 2012 preto začali s renovovaním polozabudnutých a polozasypaných kaverien (bunkrov z prvej svetovej vojny) v lesoch okolo Bratislavy. Verejnosti sprístupnili už tri nich a pracujú na sprístupnení štvrtej.

Tretiu pre verejnosť slávnostne otvorili v sobotu 9. septembra, nájdete ju v lese nad Dúbravkou, asi tristo metrov od malého parkoviska na konci Brižitskej ulice.

SkryťVypnúť reklamu

„Jej sprístupnenie a technické zabezpečenie si vyžadovalo veľa úsilia. Ako dobrovoľníci sa venujeme viacerým objektom, a preto kavernu otvárame až tri roky po začiatku prác. Pri tej prvej sme to zvládli za rok. Predsa len, z vnútorného závalu sme vyviezli ručne viac ako 1200 fúrikov, a to hovorí jasnou rečou,“ povedal Lukáš Vladovič z OZ Bunkre počas oficiálneho sprístupnenia bunkra.

Jedinečná kaverna

Táto dúbravská kaverna, ktorá nesie číslo tri, sa môže pochváliť viacerými unikátmi.

„Je najhlbšie položenou kavernou pod povrchom, je to zhruba 8 - 10 metrov. Ostatné kaverny boli vybudované plytšie,“ ozrejmil geológ Ján Madarás z Ústavu vied o zemi SAV, ktorý nadšencom pomáha pri sprístupňovaní bunkrov geologickým prieskumom.

Všetky kaverny v Dúbravke boli vyrazené banským spôsobom, teda ako niekoľko desiatok dlhé vodorovné štôlne s únikovými a vetracími šachtami, ktoré z podzemia zvislo ústia na povrch.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

V najnovšie otvorenej kaverne sa ako v jedinej v okolí Bratislavy našiel originálny nápis na stene. V betóne na stene hneď na začiatku vstupnej chodby zanechal jeden z robotníkov svoje meno a rok výstavby opevnenia.

Vnútri bunkra

Po vstupe sa úzka chodba po pár metroch stáča doľava. Tu je prvý núdzový výlez, teda vybetónovaná vertikálna šachta, ktorou vojaci v prípade nebezpečenstva mohli z kaverny uniknúť. Ďalej chodba pokračuje takzvaným esíčkom. V prípade výbuchu munície slúžilo na stlmenie či zastavenie tlakovej vlny.

Kaverna má približne 20 metrov a jej vnútorné steny tvorí bridlica. Na jej konci sa nachádza vetrací komín, ktorý slúžil ako ďalší únikový východ. Na stene pod komínom dobrovoľníci kriedou vyznačili výšku, pokiaľ siahal zával, a teda koľko materiálu museli odtiaľ ručne vyniesť.

SkryťVypnúť reklamu

Počas slávnostného otvorenia boli v kaverne vystavené aj dobové fotografie zo Slovinska a z Talianska, kde rakúsko-uhorská armáda budovala podobné zariadenia.

Okrem nich tu vystavovali aj historické artefakty, ktoré našli počas výkopových prác alebo ich členovia OZ Bunkre kúpili na rôznych burzách. Medzi nimi boli aj kliešte na odlievanie projektilov do nábojov, dva bajonety, náboje, vyznamenania, pôvodná smaltovaná kovová fľaša na vodu z roku 1915, ďalekohľad, aký používali delostrelci z roku 1908, či rôzne fľaštičky na lieky.

V originálnom držiaku na siete svietila karbidová lampa. Takýmito banskými lampami sa tu svietilo, elektrina sa tu vtedy ešte nepoužívala.

„Kaverna slúžila cez prvú svetovú vojnu ako muničný sklad na delostrelecké náboje aj ako úkryt pre vojakov,“ ozrejmil Peter Čiba, predseda OZ Bunkre, počas prehliadky kaverny. Takýchto kaverien bolo len v Dúbravke osem. Muníciou zásobovali kanóny umiestnené na kopci Dúbravská hlavica.

Kúsok histórie

Kaverny boli vybudované v rokoch 1914 - 1915 na obranu mesta a mosta cisára Františka Jozefa cez Dunaj. Most fungoval od roku 1890 na mieste dnešného Starého mesta. Rakúsko-uhorská monarchia sa takto rozhodla chrániť cestu do Viedne pred prípadným útokom ruskej armády.

Hlavná línia kaverien sa začínala na Dlhých dieloch, potom pokračovala cez Líščie údolie, Sitinu, Železnú studničku a Kamzík až na Ahoj.

Kaverny mali odolať najmodernejším zbraniam svojich čias. Lenže vývoj zbraní išiel tak rýchlo dopredu, že už v roku 1916 boli objekty z hľadiska ochrany ľudí nepoužiteľné a armáda ich výstavbu zastavila a zostali stavebne nedokončené. Pôvodne mali byť celé vybetónované. Po vojne si ich majitelia pozemkov mohli za symbolický peniaz odkúpiť, inak ich armáda nechala zasypať.

„Cez druhú svetovú vojnu sa v niektorých kavernách schovávali Dúbravčania počas bombardovania Apolky. Využívali ich aj Nemci počas druhej svetovej vojny,“ ozrejmil Čiba.

Ďalšie kaverny

OZ Bunkre sprístupnilo prvú kavernu, označovanú ako Dúbravská kaverna číslo dva v roku 2014.

Prečítajte si tiež: Dobrovoľníci otvárajú kavernu na Kamzíku Čítajte 

V roku 2015 otvorili pre verejnosť ďalší konštrukčný typ na Kamzíku. Je to najväčšia, takzvaná veliteľská kaverna s dvoma podlažiami.

V súčasnosti dobrovoľníci pracujú na sprístupnení štvrtej kaverny nad mlynom Klepáč na Železnej studničke. „Na Klepáči je to zvonka viac-menej hotové. Teraz cez zimu ideme robiť vnútro,“ ozrejmil Čiba.

Ďalšie kaverny zatiaľ sprístupniť neplánujú. V lesoch v okolí Bratislavy ich je asi 50, ale často sú zatopené či geologicky nestabilné a ich sprístupnenie geológ neodporúča.

Renovácia bunkrov je náročná nielen fyzicky, ale aj finančne. OZ Bunkre už do renovácie investovalo spolu s prácou svojich členov desiatky tisíc eur. Finančne ich podporujú aj mestské časti, v ktorých sa kaverny nachádzajú, miestni poslanci, Bratislavský samosprávny kraj, členské, súkromníci či dve percentá z asignačnej dane.

Ako sa sem dostať

Najnovšie sprístupnená kaverna je približne 50 metrov od kaverny číslo dva, ktorá bola otvorená v roku 2014.

„Na konci Brižitskej ulice v Dúbravke je malé parkovisko, odtiaľ vedie lesná cestička, ktorá sa rozdvojuje. Keď sa budete držať vľavo, dostanete sa na chodníček, ktorý spája niekoľko dúbravských kaverien,“ opisuje predseda OZ Bunkre cestu k dúbravským kavernám.

Prečítajte si tiež: Armáda predáva bunkre, ktoré strážili nebo nad Bratislavou Čítajte 

Obe dúbravské kaverny sú bez elektrického osvetlenia, na prehliadku treba mať baterku.

Kaverna na Kamzíku je blízko vrchnej stanice lanovky a vďaka elektrocentrále má vlastné elektrické osvetlenie.

Členovia OZ Bunkre kaverny záujemcom ochotne na požiadanie otvoria. Stačí, ak im napíšu na e-mail kaverna@bunkre.info a dohodnú sa na termíne.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  5. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  1. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  3. Jednodňovú zdravotnú starostlivosť preferujú lekári aj pacienti
  4. Union prepláca všetky doplatky za lieky pre deti do 18 rokov
  5. Medzi prírodnými izoláciami vedie celulóza
  6. Zvyšky z vašej kuchyne môžu pomôcť v boji s klimatickou krízou
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Nie všetko sa deje na červenom koberci
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 662
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 11 287
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 001
  4. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 702
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 255
  6. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 2 644
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 590
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 436
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 492
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 954
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 547
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 6 199
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 576
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 468
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 221
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 864
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu