V Dúbravke sprístupnili kavernu z prvej svetovej vojny

Delostrelecké kaverny mali chrániť mesto pred ruským útokom. Ľudia ich využívali aj počas druhej svetovej vojny.

Väčšina kaverien je zasypaná. Dve z nich nad Dúbravkou sú už sprístupnené.(Zdroj: TASR)

DÚBRAVKA. Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať. Zabudnuté alebo menej známe časti našej histórie sa snažia sprístupňovať aj nadšenci z občianskeho združenia Bunkre.

Už v roku 2012 preto začali s renovovaním polozabudnutých a polozasypaných kaverien (bunkrov z prvej svetovej vojny) v lesoch okolo Bratislavy. Verejnosti sprístupnili už tri nich a pracujú na sprístupnení štvrtej.

Tretiu pre verejnosť slávnostne otvorili v sobotu 9. septembra, nájdete ju v lese nad Dúbravkou, asi tristo metrov od malého parkoviska na konci Brižitskej ulice.

„Jej sprístupnenie a technické zabezpečenie si vyžadovalo veľa úsilia. Ako dobrovoľníci sa venujeme viacerým objektom, a preto kavernu otvárame až tri roky po začiatku prác. Pri tej prvej sme to zvládli za rok. Predsa len, z vnútorného závalu sme vyviezli ručne viac ako 1200 fúrikov, a to hovorí jasnou rečou,“ povedal Lukáš Vladovič z OZ Bunkre počas oficiálneho sprístupnenia bunkra.

Jedinečná kaverna

Táto dúbravská kaverna, ktorá nesie číslo tri, sa môže pochváliť viacerými unikátmi.

„Je najhlbšie položenou kavernou pod povrchom, je to zhruba 8 - 10 metrov. Ostatné kaverny boli vybudované plytšie,“ ozrejmil geológ Ján Madarás z Ústavu vied o zemi SAV, ktorý nadšencom pomáha pri sprístupňovaní bunkrov geologickým prieskumom.

Všetky kaverny v Dúbravke boli vyrazené banským spôsobom, teda ako niekoľko desiatok dlhé vodorovné štôlne s únikovými a vetracími šachtami, ktoré z podzemia zvislo ústia na povrch.

V najnovšie otvorenej kaverne sa ako v jedinej v okolí Bratislavy našiel originálny nápis na stene. V betóne na stene hneď na začiatku vstupnej chodby zanechal jeden z robotníkov svoje meno a rok výstavby opevnenia.

Vnútri bunkra

Po vstupe sa úzka chodba po pár metroch stáča doľava. Tu je prvý núdzový výlez, teda vybetónovaná vertikálna šachta, ktorou vojaci v prípade nebezpečenstva mohli z kaverny uniknúť. Ďalej chodba pokračuje takzvaným esíčkom. V prípade výbuchu munície slúžilo na stlmenie či zastavenie tlakovej vlny.

Kaverna má približne 20 metrov a jej vnútorné steny tvorí bridlica. Na jej konci sa nachádza vetrací komín, ktorý slúžil ako ďalší únikový východ. Na stene pod komínom dobrovoľníci kriedou vyznačili výšku, pokiaľ siahal zával, a teda koľko materiálu museli odtiaľ ručne vyniesť.

Počas slávnostného otvorenia boli v kaverne vystavené aj dobové fotografie zo Slovinska a z Talianska, kde rakúsko-uhorská armáda budovala podobné zariadenia.

Okrem nich tu vystavovali aj historické artefakty, ktoré našli počas výkopových prác alebo ich členovia OZ Bunkre kúpili na rôznych burzách. Medzi nimi boli aj kliešte na odlievanie projektilov do nábojov, dva bajonety, náboje, vyznamenania, pôvodná smaltovaná kovová fľaša na vodu z roku 1915, ďalekohľad, aký používali delostrelci z roku 1908, či rôzne fľaštičky na lieky.

V originálnom držiaku na siete svietila karbidová lampa. Takýmito banskými lampami sa tu svietilo, elektrina sa tu vtedy ešte nepoužívala.

„Kaverna slúžila cez prvú svetovú vojnu ako muničný sklad na delostrelecké náboje aj ako úkryt pre vojakov,“ ozrejmil Peter Čiba, predseda OZ Bunkre, počas prehliadky kaverny. Takýchto kaverien bolo len v Dúbravke osem. Muníciou zásobovali kanóny umiestnené na kopci Dúbravská hlavica.

Kúsok histórie

Kaverny boli vybudované v rokoch 1914 - 1915 na obranu mesta a mosta cisára Františka Jozefa cez Dunaj. Most fungoval od roku 1890 na mieste dnešného Starého mesta. Rakúsko-uhorská monarchia sa takto rozhodla chrániť cestu do Viedne pred prípadným útokom ruskej armády.

Hlavná línia kaverien sa začínala na Dlhých dieloch, potom pokračovala cez Líščie údolie, Sitinu, Železnú studničku a Kamzík až na Ahoj.

Kaverny mali odolať najmodernejším zbraniam svojich čias. Lenže vývoj zbraní išiel tak rýchlo dopredu, že už v roku 1916 boli objekty z hľadiska ochrany ľudí nepoužiteľné a armáda ich výstavbu zastavila a zostali stavebne nedokončené. Pôvodne mali byť celé vybetónované. Po vojne si ich majitelia pozemkov mohli za symbolický peniaz odkúpiť, inak ich armáda nechala zasypať.

„Cez druhú svetovú vojnu sa v niektorých kavernách schovávali Dúbravčania počas bombardovania Apolky. Využívali ich aj Nemci počas druhej svetovej vojny,“ ozrejmil Čiba.

Ďalšie kaverny

OZ Bunkre sprístupnilo prvú kavernu, označovanú ako Dúbravská kaverna číslo dva v roku 2014.

Prečítajte si tiež: Dobrovoľníci otvárajú kavernu na Kamzíku

V roku 2015 otvorili pre verejnosť ďalší konštrukčný typ na Kamzíku. Je to najväčšia, takzvaná veliteľská kaverna s dvoma podlažiami.

V súčasnosti dobrovoľníci pracujú na sprístupnení štvrtej kaverny nad mlynom Klepáč na Železnej studničke. „Na Klepáči je to zvonka viac-menej hotové. Teraz cez zimu ideme robiť vnútro,“ ozrejmil Čiba.

Ďalšie kaverny zatiaľ sprístupniť neplánujú. V lesoch v okolí Bratislavy ich je asi 50, ale často sú zatopené či geologicky nestabilné a ich sprístupnenie geológ neodporúča.

Renovácia bunkrov je náročná nielen fyzicky, ale aj finančne. OZ Bunkre už do renovácie investovalo spolu s prácou svojich členov desiatky tisíc eur. Finančne ich podporujú aj mestské časti, v ktorých sa kaverny nachádzajú, miestni poslanci, Bratislavský samosprávny kraj, členské, súkromníci či dve percentá z asignačnej dane.

Ako sa sem dostať

Najnovšie sprístupnená kaverna je približne 50 metrov od kaverny číslo dva, ktorá bola otvorená v roku 2014.

„Na konci Brižitskej ulice v Dúbravke je malé parkovisko, odtiaľ vedie lesná cestička, ktorá sa rozdvojuje. Keď sa budete držať vľavo, dostanete sa na chodníček, ktorý spája niekoľko dúbravských kaverien,“ opisuje predseda OZ Bunkre cestu k dúbravským kavernám.

Prečítajte si tiež: Armáda predáva bunkre, ktoré strážili nebo nad Bratislavou

Obe dúbravské kaverny sú bez elektrického osvetlenia, na prehliadku treba mať baterku.

Kaverna na Kamzíku je blízko vrchnej stanice lanovky a vďaka elektrocentrále má vlastné elektrické osvetlenie.

Členovia OZ Bunkre kaverny záujemcom ochotne na požiadanie otvoria. Stačí, ak im napíšu na e-mail kaverna@bunkre.info a dohodnú sa na termíne.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 733
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 966
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 120
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 845
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 691
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 487
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 090
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 047
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 855
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 476