SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Rača ostáva verná Frankovke modrej

Sezóna vinobrania vrcholí, tento víkend bude v Rači aj v Modre.

Genofond Frankovky modrej v Rači Genofond Frankovky modrej v Rači (Zdroj: Jana Liptáková)

RAČA. Oslavy oberačiek a každoročného zberu úrody pretrvali dodnes a stále patria k obľúbeným a udržiavaným zvykom.

Historik Vladimír Tomčík pripomína, že tradícia pestovania hrozna a výroby vína v Bratislave a jej okolí je staršia ako dvetisíc rokov. V tejto oblasti sa v tom čase zdržiavali Kelti a Rimania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Víno z oblasti dnešnej Bratislavy bolo v minulosti veľmi cenené,“ primomenul Tomčík. Už polyhistor Matej Bel napísal, že prešporské pivnice boli také vynikajúce, že dokázali uchovať kvalitné víno štyri krát päť rokov.

SkryťVypnúť reklamu

V polovici 15. storočia sa vo vtedajšom Prešporku živilo vinohradníctvom okolo päťsto rodín, čo bola približne polovica obyvateľstva. Na jednu osobu pripadalo až 2500 litrov vína, čo z neho robilo významnú obchodnú komoditu. Už vtedy sa oslavovalo ukončenie prác vo vinohradoch.

„Tradícia osláv siaha ďaleko do minulosti, až do antického Grécka a Ríma,“ povedal Tomčík. Prvé písomné zmienky sú z prvej polovice 18. storočia. Na oslavách sa zúčastňovalo aj urodzené panstvo.

„V roku 1825 sa na oslavách u starostu Zuckermandlu zúčastnil aj panovník František I. s manželkou, ako aj Napoleonov štrnásťročný syn Orlík. To bola vzácna návšteva, ktorú dlho pripomínala na Zuckermandli pamätná mramorová tabula. Dnes už, žiaľ, neexistuje,“ pripomenul Tomčík.

SkryťVypnúť reklamu

Vinobrania nabrali v malokarpatskej oblasti dnešnú podobu niekedy v 30. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa, ani počas socialistického režimu, vo svojej podstate nezmenili.

Ako rozpoznať dobrý burčiak

„Podáva sa cigánska alebo klobása, pije sa často ,patokové‘ nekvalitné víno a chlebový burčiak, po ktorom je niektorým ľuďom zle. Rovnako ako za socializmu, tak aj teraz,“ povedal Tomčík.

Burčiak je čiastočne prekvasený hroznový mušt z hrozna a predstavuje prvú fázu vo výrobe vína. Najčastejšie sa predáva burčiak z bielych skorších a aromatických odrôd ako Irsai Oliver alebo Muškát. Dobrý burčiak z bielych odrôd musí byť svetlej bledožltej alebo zelenožltej farby.

Červený sa vyrába zo skorších odrôd s vysokým obsahom farbív, napríklad André. Preto sa naň nehodí Frankovka modrá – dozrieva neskôr a nie je to „farbiarka“. Má bielu dužinu a preto je aj vylisovaná šťava biela či ružová.

SkryťVypnúť reklamu

V tom správnom štádiu kvasenia ponúka harmóniu cukru a kyselín a jemné perlenie na jazyku. Ďalším kvasením sa v burčiaku znižuje obsah cukru, ktorý kvasinky menia na alkohol až k hranici štyroch až šiestich percent, a burčiak sa mení na rampáš.

Rača a Frankovka modrá

Pre Raču ja najtypickejšou odrodou Frankovka modrá. Ako však upozorňuje František Krajčirovič, ktorý sa v Rači stará o genofond tejto populárnej odrody, v súčasnosti existuje veľmi veľa jej klonov.

„Každý je niečím špecifický. Novšie klony majú väčšie listy aj zrno. Z nich je frankovka veľmi príjemná s rôznymi ovocnými tónmi, napríklad po černiciach či višniach. Keď je staršia, tak aj po slivkách,“ vysvetlil Krajčirovič.

V Rači sa podľa neho vyskytuje aj jeden starší klon, ktorý má menšie listy i zrná.

„Víno z neho nie je až také ovocné. Pri nízkych úrodách, teda vtedy, ak na jednom koreni ostáva menej, ale o to kvalitnejších strapcov, je veľmi pekná,“ dodal Krajčirovič.

Frankovka z Rače však chutí inak ako odinakiaľ. Je to vďaka skladbe pôdy.

„Je viac trieslová a tvrdšia, s charakteristickým buketom,“ ozrejmil Krajčirovič.

Genofond račianskej Frankovky modrej sa nachádza vo farskej záhrade na Alstrovej ulici. Buduje sa pod dohľadom Račianskeho vinohradníckeho spolku a tvorí ho deväť klonov frankovky zo Slovenska a Česka. Prvú úrodu táto vzácna vinica priniesla v roku 2012.

Okrem frankovky sa v Rači pestujú aj rizlingy či Müller Thurgau. Vinohradníci skúšajú aj novošľachtence, len nedávno vyšľachtené odrody ako modrý Dunaj či biely Devín.

Aké víno bude z tohtoročného hrozna?

Račianskych vinohradníkov tento rok potrápilo počasie jarnými mrazmi, ľadovcom aj suchom.

Dobrou príležitosťou zistiť, na aké vína sa v budúcnosti môžu jeho milovníci tešiť, bol Deň vo vinohradoch. Pripadol na 9. septemba a vinohradníci od Rače až po Budmerice ponúkali burčiak a víno priamo vo viniciach.

„Je úžasné, že pijeme víno vo vinohrade, kde sa hrozno, z ktorého bolo vyrobené, urodilo,“ povedal Pavol Chvostek, jeden z mladých vinárov, ktorý sa zapojil do každoročnej akcie .

Prečítajte si tiež: Znojmo preslávili uhorky a víno Čítajte 

Víno nalieval vo vinici v hone Šínweg nad Peknou cestou. V prenájme ju má už štvrtý či piaty rok. Korene poctivo obrobeného vinohradu boli obvešané bohatými strapcami Frankovky modrej.

Na rozdiel od ďalšieho mladého vinára Karola Križanoviča, ktorý druhú polovicu tohto vinohradu zdedil pred desiatimi rokmi po svokrovi, dozrievajúce strapce nemal „zasieťkované“ ako ochranu pred škorcami. Tieto vtáky vedia vinohradníkom „obrať“ úrodu za pár minút.

„Tento rok sme na to nemali čas,“ povedal Chvostek. Jeho rodinné vinárstvo sa teraz sústreďuje na rekonštrukciu pôvodného račianskeho domu s takmer tristoročnou klenbovou pivnicou a historickým prešom. Po dokončení tu chce usporadúvať ochutnávky a iné vinárske akcie. Otvoriť sa chystá už pred Vianocami.

Hneď v susedstve ponúkal víno Ivan Holík. Vinohrad pred desiatimi rokmi kúpil od vinohradníka, ktorý sa už oň nevládal starať.

„Som Račan narodený vo vinohradoch. Vinohrady sme mali vždy v rodine, od malička som v nich robil,“ ozrejmil Holík, sám už na dôchodku. Po revolúcii uvažoval o tom, že si prenajme vinohrady a založí si firmu, ale malým vinárskym firmám nepriala vtedy podmienky nepriali.

Teraz na dôchodku berie starostlivosť o vinohrad a dorábanie vína ako koníčka. „Niekto behá, iný hrá tenis či robí kulturistiku. A niekto je vonku a hýbe sa vo vinohrade,“ povedal Holík.

Frankovka vo vinohradoch prevláda

Vo vinohrade, ktorý za minulého režimu obrábalo družstvo, má nasadených okolo 20 odrôd s dominanciou Frankovky modrej. Z niektorých odrôd, ako napríklad Zweigelt či Dunaj, tu má len vzorky niekoľkých koreňov, aby vedel, ako im táto pôda svedčí. A aj keď sa tu Dunaju darí, neuvažuje o tom, že by vymenil frankovku za tohto novošľachtenca.

„K Rači patrí frankovka. Má tu tradíciu. Vieme ju pestovať, vieme kedy je zrelá, ako z nej dorávať víno, čo nie je až také jednoduché,“ ozrejmil Holík.

V hone Šínweg ponúkal burčiak, víno, ale aj med, aj vinár Eduard Brychta.

„V tomto vinohrade pestujem Frankovku modrú, ale na jeho okraji som ju vymenil za novošľachtence – Rizling korenistý od pána Korpáša a Torysu od pani Pospíšilovej. Povedal som si, že ich vyskúšam. Tento rok, tri roky od výsadby, mali prvýkrát úrodu,“ vysvetlil Brychta.

Naliate strapce hrozna má pred škorcami chránené sieťkou. Podobne ako vinohrady jeho kolegov v hone Šínweg, ani jeho vinohrad nepoškodil júlový ľadovec.

Také štastie však nemali vinohradníci vo vinohradoch pri račianskom kúpalisku. „Kým neprišiel ľadovec, úroda vyzerala dobre. V tomto vinohrade nám zničil asi dve tretiny úrody,“ povedal vinár Lukáš Hulanský.

Mrazy im tento rok nenarobili také problémy ako minulý rok, ale svoju daň si vypýtalo sucho.

„Vyschli nám mladé štepy. Starému viniču sucho až tak neprekáža, ale novému áno, nemá ešte korene dostatočne hlboko,“ ozrejmil Hulanský.

Aj on na veľkej časti svojich vinohradov pestuje Frankovku modrú, keďže je o ňu stále záujem.

„O Račianskej frankovke je známe, že je dobrá. Miestna skalnatá pôda jej dáva dobré vlastnosti. Kto ju má vysadenú, ten si ju drží. Nedá sa povedať, že by sa veľmi nanovo vysádzala. Na druhej strane ani nie je kde. My sme aj chceli kúpiť vinohrad, ale majitelia zaň chcú toľko ako za stavebný pozemok. To je príliš veľa,“ ozrejmil Hulanský.

Kam ísť na vinobranie či hody

Prečítajte si tiež: Turistická linka Malokarpatský expres štartuje Čítajte 

Od piatka 22. do nedele 24. septembra budú v Dúbravke a v Ružinove hody. V tento víkend sa bude konať vinobranie aj v hlavnom meste vína – Pezinku.

Karlova Ves si hody, najväčšie podujatie v roku pod holým nebom v tejto mestskej časti, naplánovala na víkend na prelome septembra a októbra.

Slávnosti mladého vína a otvorené pivnice

Tí, ktorí nestihnú vinobranie alebo burčiak nepovažujú za to pravé orechové, sa môžu tešiť na ďalšie vinárske akcie. Sviatok mladého vína si v Bratislave pripomíname hneď dvakrát – na svätého Martina a na svätú Katarínu.

Najvýznamenjším podujatím bude však tradične Deň otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste. Dvojdňové podujatie bude 17. a 18. novembra. Počas neho vinári otvoria 160 najkrajších pivníc malokarpatského regiónu.

Medzi nimi budú historické pivnice ale aj vykúrené degustačné miestnosti vo veľkých moderných vinárstvach od Devína cez Staré Mesto a Vajnory, Raču, Svätý Jur, Limbach, Pezinok, Modru, Častú, Doľany až po Trnavu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  1. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  4. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  5. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  8. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 608
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 900
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 991
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 509
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 262
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 23 572
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 918
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 889
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 357
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 946
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 604
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 358
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 250
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu