Neoholil sa, unikol mu bronz

BRATISLAVA. Nechce sa veriť, ale plávanie historicky patrí medzi veľmi úspešné slovenské športy.

Piešťanku Martinu Moravcovú, dvojnásobnú olympijskú medailistku, pozná takmer každý priaznivec športu. Na Bratislavčanku Martu Skupilovú (zomrela pred dvoma týždňami) si nespomenie takmer nikto.

Už aj to kúpalisko, kedysi bazén s olympijskými parametrami na Tehelnom poli, kde vyrastala, je celkom iný. Maličký a len pre rekreantov.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Nepela ju volal teta. Ona bola i mamou Čítajte 

Pred vyše rokom prišla z rakúskeho Wiener Neustadtu smutná správa. Vo veku 64 rokov tam po dlhej a ťažkej chorobe zomrela plavecká olympionička Oľga Richter-Kozičová, prvá z bratislavskej liahne manželov Wawrovcov.

Ako prvej slovenskej plavkyni v histórii sa jej podarilo prebojovať sa do olympijského finále. Na OH 1968 v Mexico City skončila na 200 m voľný spôsob ôsma. Na krauliarskej dvojstovke predtým v priebehu roka dvakrát prekonala európsky rekord.

Roľko a Grössling

Pasienky boli novou plavárňou, stále sa však napríklad ešte trénovalo aj v Grösslingu, architektonickom skvoste z roku 1913. Dnes sa budova rozpadá.

Žiak Miloslav „Miťo“ Roľko sa učil aj v tom krásnom starom 25-metrovom bazéne. Na Pasienkoch potom preplával na tréningoch azda dookola rovník. Tam sa z neho stalo európske eso.

Mal štyri roky, keď skúšal prvé prsiarske zábery. V deviatich rokoch sa dostal pod dohľad skúsenej trénerky Vlasty Wawrovej, ktorá v ňom objavila nevšedný talent. Čoskoro z neho vyrástol najlepší československý plavec. Začala sa jeho rekordná žatva.

Vylepšoval slovenské a československé rekordy na 100 a 200 metrov znak, 100 m motýlik a na 200 a 400 m polohové preteky.

V plnom lesku sa predstavil na juniorských majstrovstvách Európy v roku 1975 vo Švajčiarsku. Stal sa majstrom Európy na 100 m znak, v polohových pretekoch na 200 m získal striebro a na 200 m znak bronz.

V Montreale najlepší Európan

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Anton Tkáč sa stal kráľom Montrealu Čítajte 

O dva roky neskôr na seniorských majstrovstvách Európy vo Švédsku získal zlato na 200 m znak a na polovičnej trati bol strieborný.

V roku 1976 štartoval na OH v Montreale. V najsilnejšej disciplíne, na 200 m znak, postúpil do finále. Ako najlepší Európan obsadil šiestu priečku, rýchlejší boli len traja Američania a dvaja Austrálčania.

V Československu prijali jeho umiestnenie, akoby sa nechumelilo.

„Zaplával si, je to v poriadku, ide sa ďalej. Vtedy tento výsledok asi nikto zvlášť nevyzdvihoval. No ešte aj dnes s odstupom takmer 40 rokov si uvedomujem, aký to bol výkon. A spomínam na to intenzívnejšie ako trebárs na zlato na majstrovstvách Európy,“ povedal Roľko pre denník Šport pri jednej z návštev Bratislavy po novembri 1989.

Hovoril, že kontinentálny titul bol silným zážitkom najmä pre jeho otca. „V tom čase bol náhodou na služobnej ceste vo Švédsku a ja som ho dostal až do plavárne. Z tribúny presne videl na krajnú dráhu. Do finále som postúpil ako posledný ôsmy a predsa som vyhral.“

Školácka chyba v Moskve

Kvality potvrdil aj na olympiáde v Moskve v roku 1980. Na znakárskej stovke mu bronz ušiel iba o pár stotín sekundy a na 400 m polohové preteky doplával na šiestom mieste.

Ak hovorí o ruskej metropole, ešte dnes sa hnevá. Na maličkosť - pred pretekmi sa zabudol oholiť.