Cez víkend bude v Marianke, najstaršom slovenskom pútnickom mieste výročná púť. Ctitelia Panny Márie sa sem schádzajú už od piatku. Súčasťou pútnickeho trojdnia bude v piatok mládežnícky program s adoráciou, v sobotu budú katechézy, modlitby ruženca, litánie, krížová cesta a slávenie sv. omší. Pontifikálnu sv. omšu pri lurdskej jaskyni bude v nedeľu o 10:30 celebrovať bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.
História najstaršieho slovenského pútnického miesta sa začala v 11. storočí. Je spojená s legendou o pustovníkovi, ktorý vyrezal drevenú sošku madony s dieťaťom a počas nepokojov ukryl do bútľavého stromu. Strom neskôr spadol a soška sa dostala do blízkeho prameňa.
Objavili ju až v 13. storočí, keď ľudia vďaka vode z prameňa zaznamenali prvé zázraky. Uhorský kráľ Ľudovít Veľký preto neďaleko prameňa nechal postaviť kostol.
Kostol a prameň sa pod názvom Mariatál stali jedným z najnavštevovanejších pútnických miest v celej monarchii. Duchovnú starostlivosť o pútnikov mala rehoľa paulínov až do svojho zrušenia cisárom Jozefom ll. Od dvadsiatych rokov 20. storočia sa v tunajšom kláštore usídlila Kongregácia bratov tešiteľov z Getseman.
Pútnicke miesto nezlikvidovali ani komunisti Čítajte V noci z trinásteho na štrnásteho apríla 1950 komunistická polícia počas Akcie K všetky rehole zlikvidovala a tamojší kláštor prevzal štát.
O budovu sa ale nestaral, postupne sa na kláštore prelomila strecha a zmenil sa na ruinu. Pred úplným zánikom ho zachránili iba dobrovoľné brigády bratislavských ochranárov.
Po roku 1990 sa bratia tešitelia do Marianky vrátili, kláštor aj baziliku obnovili a opäť sa starajú aj o lurdskú jaskyňu, kalváriu a legendárny prameň s rotundovou Kaplnkou svätej studne.
