SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Ján Batka: Legendárneho archivára v meste takmer nič nepripomína

Zaslúžil sa o osadenie pomníkov Hummelovi a Lisztovi, ale aj o postavenie nového mestského divadla či založenie mestskej knižnice

Rudnayovo námestie, miesto exteriérovej pop up výstavy.Rudnayovo námestie, miesto exteriérovej pop up výstavy. (Zdroj: OZ Bratislavské rožky )

BRATISLAVA. „Vážený môj priateľ! V nedeľu 24. februára pricestujem vlakom, ktorý má príchod do Prešporka o 12. hodine 48. minúte. Nepripravujte, prosím, žiadnu ceremóniu, jednoducho sa stretnime v hoteli Palugyay.“ Týmito slovami začal svetoznámy skladateľ a klavirista Franz Liszt krátky list zo 6. februára 1884 svojmu priateľovi Jánovi Batkovi, jednej z najdôležitejších osobností Prešporka na prelome 19. a 20. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Batka je známy vďaka svojim aktivitám na poli hudby, ale bol činný v takmer všetkých oblastiach umenia. Ján Vyhnánek z OZ Bratislavské rožky, ktorý sa osobnosti J. Batku venuje dlhodobo, vidí jeho odkaz pre súčasníkov v jeho celoživotnej práci v prospech tohto mesta.

SkryťVypnúť reklamu

„Zaslúžil sa takmer o všetko dobré, čo na prelome 19. a 20. storočia Bratislavu postretlo. Svoju lásku k tomuto mestu a umeniu skĺbil tak, že sa mu naozaj podarilo toto mesto pretvoriť a zmeniť k lepšiemu,“ ozrejmil Vyhnánek.

Dnes Jána Batku v Bratislave pripomína len Batkova ulica v Dúbravke. Nikde v meste, ani na jeho rodnom dome, ktorý dodnes stojí na Baštovej 2 pri Michalskej veži, sa nenachádza pamätná tabuľa, ktorá by tohto prešporského polyhistora pripomínala.

Výstava na Rudnayovom námestí

Osobnosť J. Batku pri príležitosti sto rokov od jeho úmrtia približuje od 6. septembra exteriérová výstava Svet prešporského archivára Jána Batku na Rudnayovom námestí. Výstavu usporiadalo občianske združenie Bratislavské rožky v spolupráci s Archívom mesta Bratislavy, Múzeom mesta Bratislavy, Galériou mesta Bratislavy a ďalšími.

SkryťVypnúť reklamu

Texty v slovenčine a maďarčine a unikátne historické fotografie na 28 paneloch predstavujú osobnosť J. Batku, vtedajší Prešporok, ale aj fungovanie miestnej slobodomurárskej lóže či dnešný Archív mesta Bratislavy. Súčasťou výstavy, ktorá potrvá do 20. septembra, je aj kópia busty J. Batku osadená na mieste, kde pôvodne stávala.

„Na tejto výstave chceme ľuďom priblížiť osobnosť Jána Batku tak, aby pochopili, ako veľmi sa zaslúžil o Bratislavu, akou je dnes,“ povedal Vyhnánek.

Kto bol Ján Batka

Ján Nepomuk Batka sa narodil 4. októbra 1845 v Prešporku, v jednej z najstarších a najpôvabnejších uličiek mesta – na Baštovej č. 2 v tesnom susedstve Michalskej veže. Tento dom ešte stále stojí a v súčasnosti v ňom sídli galéria Nova.

Pochádzal zo starej českej hudobníckej rodiny. Jeho otec, organista Ján Batka st. bol v tých časoch známym hudobníkom. Práve od neho dostal prvé hudobné vzdelanie.

SkryťVypnúť reklamu

„Bol to však paradoxne práve otec, ktorý mu, z doteraz neznámych dôvodov, prísne zakázal študovať hudbu,“ vysvetlil Vyhnánek.

Syn Ján nakoniec vyštudoval prešporskú právnickú akadémiu. Po ukončení štúdia začal pracovať na mestskom súde. V roku 1879 ho vymenovali za hlavného archivára mesta a v tejto funkcii zotrval 38 rokov až do svojej smrti v roku 1917.

„Rozšíril a usporiadal archívne fondy. Ako archivár sa venoval i regionálnym dejinám, no písal aj o rozvoji vinárstva a lesníctva,“ povedal Vyhnánek.

K hudbe mal však naďalej blízko. Už počas štúdia na gymnáziu publikoval svoje postrehy a recenzie z prešporských koncertov a iných kultúrnych podujatí na stránkach novín Pressburger Zeitung. Neskôr pôsobil aj ako redaktor týchto novín.

Organizátor kultúrneho života

Postupne nadviazal písomný kontakt s mnohými svetovými i lokálnymi hudobníkmi, pričom s viacerými z nich ho spájalo aj osobné priateľstvo, najmä s Franzom Lisztom a Hansom Richterom. Dokumentuje to jeho korešpondencia, ktorú po sebe zanechal.

Svoje styky využil, keď sa pri príležitosti blížiaceho sa 50. výročia úmrtia hudobného skladateľa a klaviristu Johanna Nepomuka Hummela (1778 - 1837) slobodomurárska lóža Mlčanlivosť rozhodla postaviť tomuto prešporskému rodákovi pomník.

Batka, člen lóže a veľký Hummelov obdivovateľ, začal pozývať do mesta mnohých svetoznámych umelcov, aby tu koncertovali či prednášali v prospech pomníka. Takto na jeho pozvanie do mesta prišli Franz Liszt, Anton Rubinštejn, Camille Saint-Saëns a mnohí ďalší.

Pomník, ktorý vytvoril prešporský rodák a známy viedenský sochár Viktor Tilgner, bol odhalený dňa 16. októbra 1887 pred Mestským divadlom, dnes historickou budovou SND. V súčasnosti sa tento pomník nachádza na Hviezdoslavovom námestí pred budovou nemeckého veľvyslanectva.

Neskôr sa J. Batka zaslúžil o osadenie busty jeho veľkého priateľa Franza Liszta na Rudnayovom námestí. Stalo sa to v roku 1911.

Batka sa takisto zaslúžil o výstavbu nového Mestského divadla, dnes historickej budovy SND. Táto bola postavená na mieste pôvodného divadla.

„Angažoval sa pri vzniku mestskej knižnice v roku 1900, keď jej počas prvých rokov existencie daroval niekoľko tisíc kníh z vlastnej zbierky,“ pripomenul Vyhnánek.

Takisto spoluzakladal v roku 1885 Prešporský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein), ktorý bol v tom období hybnou silou Prešporka na poli najmä výtvarného umenia.

„Podporoval aj mladých umelcov, napríklad skladateľa Bélu Bartóka, jednorukého klaviristu Gézu Zichiho či Ján Fadrusza, neskoršieho autora pomníka Márie Terézie, ktorý stál na dnešnom Štúrovom námestí. Tohto sochára vlastne sám objavil,“ ozrejmil Vyhnánek. Mladých a sľubných umelcov podporoval finančne, ale aj im otváral dvere do sveta cez jeho bohaté kontakty.

Ďalšou oblasťou, v ktorej bol aktívny, bola pamiatková starostlivosť.

„Jeho snom bolo zachrániť a obnoviť Bratislavský hrad, ktorý bol vtedy len vyhoretou ruinou,“ pripomenul Vyhnánek.

J. Batka zomrel 2. decembra 1917, dva roky po milovanej manželke Márii.

„Zomrel bezdetný, ale s manželkou, s ktorou boli svoji 44 rokov, mal veľmi pekný vzťah. Boli na seba veľmi naviazaní, čo dokazuje aj ich korešpondencia,“ povedal Vyhnánek. Pochovaní sú na Ondrejskom cintoríne. Ich hroby sú však v nie veľmi dobrom stave a už len ťažko sa dajú prečítať ich mená na náhrobnom kameni.

Pozostalosť venoval mestu

Prešporský polyhistor všetku svoju pozostalosť venoval mestu. Okrem desaťtisíc rôznych dobových dokumentov vrátane svojej korešpondencie, denníkov, ale aj vstupeniek a jedálnych lístkov a fotografií to boli aj umelecké diela.

Nanešťastie, pozostalosť neostala vcelku, ale bola porozdelovaná. Písomnosti putovali do Archívu mesta Bratislavy, fotografie zasa do Múzea mesta Bratislavy. Sochy a obrazy sa stali základom umeleckých zbierok Galérie mesta Bratislavy. Mnohé veci, ako napríklad nábytok, sa však roztratili.

OZ Bratislavské rožky v roku 2012 dokumenty, ktoré sa nachádzajú v Archíve mesta Bratislavy, zdigitalizovalo. Pri príležitosti spomienkového výročia Jána Batku začalo Múzeum mesta Bratislavy s reštaurovaním fotografií, ktoré sa nachádzajú v jeho zbierkach.

„Radi by sme ich všetkým záujemcom sprístupnili na internete. Potom by sa do skúmania pozostalosti J. Batku, ktorá ešte stále nebola kompletne spracovaná, mohlo zapojiť viac odborníkov. Na to sa však zatiaľ nenašli peniaze,“ uviedol Sándor Papp z OZ Bratislavské rožky.

Zabudnutý Batkov pomník

Je ironické, že zatiaľ čo sám Batka sa zaslúžil o vytvorenie a osadenie pomníkov J. N. Hummelovi a F. Lisztovi, sám v meste žiadny pomník nemá.

Nebolo to však vždy tak. Len necelý rok od jeho úmrtia, 26. októbra 1918, bola na Rudnayovom námestí hneď vedľa pomníka F. Lisztovi odhalená jeho busta. Mramorová socha je dielom prešporského sochára Alojza Rigeleho.

Busta však na tomto mieste dlho nevydržala. Už v apríli nasledujúceho roku jej neznámi vandali dlažbovou kockou odbili nos. Busta putovala do Rigeleho dielne, ktorý ju nielen opravil, ale vytvoril aj novú bustu.

„Ale už sa nenašla vôľa vrátiť ju späť na pôvodné miesto. Politická situácia sa zmenila a Batka už bol pre nasledujúcu garnitúru nezaujímavý,“ ozrejmil Papp. V tom roku sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a Prešporok sa stal súčasťou Česko-Slovenska. O rok neskôr sa premenoval na Bratislavu.

V súčasnosti sa obe Batkove busty nachádzajú v zbierkach GMB.

Miesto na Rudnayovom námestí, kde busta pôvodne stála, je stále prázdne. Podľa OZ Bratislavské rožky nič nebráni tomu, aby tu bustu znovu osadili.

„Chceme pripomenúť, že busta J. Batku stále existuje. Chýba jej len podstavec. Ale vieme, ako vyzeral, keďže je to pravdepodobne podstavec, na ktorom stojí vo vedľajšej nike busta sochára J. R. Donnera,“ ozrejmil Papp.

Preto OZ Bratislavské rožky upozorňuje na túto možnosť prostredníctvom kópie busty, ktorá je spolu s informačným panelom súčasťou výstavy.

Ďalšie akcie

OZ Bratislavské rožky slávneho rodáka pripomenie aj prechádzkou Prešporský svet Jána Nepomuka Batku. Na nej J. Vyhnánek pripomenie miesta, kde Batka pôsobil, jeho priateľov, ako aj úspechy i pády. Informácie, kedy sa vychádzka uskutoční záujemcovia nájdu na stránke www.bratislavskerozky.sk.

Múzeum mesta Bratislavy si sto rokov od úmrtia J. Batku pripomína výstavou Ján Batka a Bratislava v priestore Múzea J. N. Hummela na Klobučníckej ulici. Výstava sa venuje najmä Batkovým aktivitám v oblasti hudby a jeho kontaktom s významnými osobnosťami hudobného sveta, osobitne s Franzom Lisztom a tiež okolnostiam postavenia pomníka J. N. Hummelovi v Bratislave.

Osobnosť prešporského polyhistora pripomenie aj konferencia Ján Batka (1845 - 1917) 4. októbra pod gesciou Múzea mesta Bratislavy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 608
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 908
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 992
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 572
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 263
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 23 266
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 942
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 926
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 357
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 949
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 595
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 383
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 251
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu