BRATISLAVA. Vlny horúčav, ktoré zasiahli toto leto Bratislavu, si vyžiadali daň aj vo forme vyschnutých stromov. Jedným z dôvodov je aj nevhodná druhová skladba zelene. Stromy, ktoré sa v minulosti vysádzali, už pre toto prostredie nie sú vhodné. Magistrát aj jednotlivé mestské časti sľubujú vyschnuté stromy nahradiť.
V Starom Meste zaznamenávajú vysychanie stromov takmer každý rok. Je to preto, lebo v tejto mestskej časti sadia pomerne veľké stromy, s obvodom kmeňa okolo 20 centimetrov.
„Pri zásahu, akým presádzanie je, treba vždy rátať s tým, že ten strom to nemusí zvládnuť,“ ozrejmila Nora Gubková, hovorkyňa Starého Mesta. Práve pre takéto prípady má táto mestská časť pri novej výsadbe zabezpečenú trojročnú záruku.
Podľa Gubkovej je naviac tento rok naozaj dlhotrvajúce extrémne teplo, takže aj podzemná vlaha je veľmi nízka. To spôsobuje vysychanie aj starších stromov.
V Petržalke zaznamenali, že v dôsledku nadmerných horúčav začali listy mladých stromov vädnúť a schnúť.
„Zhodením listov mladé stromy reagujú na extrémne horúčavy. Týmto spôsobom šetria vodu, ktorá sa vyparuje práve cez listy. Niekedy sa stáva, že je výpar väčší ako dodaná voda, a potom napriek zavlažovaniu stromy uschnú,“ ozrejmila hovorkyňa Petržalky Michaela Platznerová. Stav mladých stromov priebežne monitorujú a v prípade vyschnutia vysadia náhradný.
V Ružinove toto leto vysychali hlavne krátkovetvé stromy, najmä brezy, z pôvodnej výsadby ešte zo 60. rokov. Stav novovysadených stromov sa tiež zhoršil.
Aj v Novom Meste počas tohto leta zaznamenali vysychanie stromov .
„Nie vždy to však súvisí s horúcim počasím – v niektorých lokalitách, napríklad na Hattalovej ulici, sme zaznamenali vysychanie stromov aj napriek zavlažovaniu. V tomto prípade ide podľa všetkého o problém s pôdou,“ povedal Marek Tettinger, hovorca Nového Mesta. Bližšie informácie si sľubujú od rozborov pôdy na týchto miestach.
Klíma na Slovensku sa mení
Za posledných 50 rokov sme zaznamenali na Slovensku významne rastúci trend teploty vzduchu. Táto narástla o približne 2 °C, čo je rozdiel medzi Komárnom a Žilinou alebo rozdiel v nadmorskej výške 350 metrov. Okrem oteplenia klimatická zmena so sebou prináša aj častejší výskyt tropických a supertropických dní, teda dní s maximálnou teplotou 30 °C alebo 35 °C a viac.
„V roku 2015 sme mali na Slovensku až 23 supertropických dní, pričom pred rokom 1990 to bolo najviac päť dní za rok,“ ozrejmil klimatológ Milan Lapin pre The Slovak Spectator.
Výrazne vzrástol aj počet a závažnosť vĺn horúčav trvajúcich najmenej päť dní.
„Horúce počasie je obvykle spojené aj s nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu a vysokými požiadavkami na zavlaženie pôdy,“ dodal Lapin. To spôsobilo, že po roku 1990 významne vzrástol počet a závažnosť suchých periód.
Podľa krajinnej architektky a expertky na mestskú zeleň Zuzany Hudekovej však zmena klímy neznamená zjednodušene, že na Slovensku nastanú pomery charakteristické pre súčasnú južnú Európu.
„Okrem zvýšenia priemernej ročnej teploty má zásadnú dôležitosť fakt, že aj v budúcnosti sa budú na území Slovenska vyskytovať zimy so silnými mrazmi, ktoré sa v Stredomorí nevyskytujú,“ ozrejmila Hudeková. Základným kritériom výberu drevín pre budúce zmenené podmienky je teda nielen dostatočná suchovzdornosť, ale aj zimovzdornosť.
Preto pri novej výsadbe Hudeková odporúča sadiť aj druhy, ktoré doposiaľ neboli pre naše súčasné podmienky vhodné pre vyššie nároky na teplotu a ktoré budú znášať výrazné letné suchá.
Z dôvodu, že často nie sme pri samotnej výsadbe schopní zabezpečiť jej adekvátnu následnú starostlivosť, neodporúča vysádzať zbytočne vyspelé či vzrastlé sadenice a sadenice, ktoré boli vypestované v nadmerne priaznivých podmienkach, kedže majú horšiu adaptačnú schopnosť. To isté platí aj pre zakladanie nových plôch zelene, osobitne v prípade neistej kvality a zabezpečenia finančne náročnej údržby treba tieto plochy zelene koncipovať tak, aby budúca zeleň bola čo najmenej závislá od pravidelnej starostlivosti.
„V prípade stromov zásadnú rolu tu hrá predovšetkým dostatočne veľký priestor pre budúce korene stromu,“ ozrejmila Hudeková.
Čo sa týka výberu vhodných druhov zelene do mesta, neexistuje drevina, ktorá by spĺňala všetky kritériá.
„Dreviny odolné voči extrémne nepriaznivým podmienkam môžu mať na druhej strane nižšiu schopnosť vyhovieť ostatným kritériám, napríklad vo vyššom veku majú krehké drevo ako napríklad gledíčia či paulovnia. Pôvodom domáce dreviny, ktoré by sme mali z dôvodu ochrany biodiverzity preferovať, často veľmi zle znášajú zmenené podmienky v mestách,“ vysvetlila Hudeková.
Nové, odolnejšie stromy
Magistrát aj mestské časti vzhľadom na zmenu klimatických podmienok už menia druhovú skladbu novovysádzaných stromov alebo tak plánujú urobiť. Napríklad magistrát na Františkánskom námestí nahradil pôvodné brestovce hruškami.
Staré Mesto prispôsobuje druhové zloženie drevín vyšším teplotám už dlhodobejšie, keďže problém zmeny klímy nie je problémom len tohto leta.
„Skúšame vysádzať nové druhy, ktoré lepšie znášajú sucho a zmeny teplôt,“ ozrejmila Gubková. Náročné klimatické pomery dobre znášajú nové kultivary brestovca, ale aj platany.
V Ružinove a Novom Meste zatiaľ zmenu skladby zelene iba plánujú.
„Situáciu riešime a konzultujeme ju s odborníkmi. V budúcnosti budeme vysádzať teplomilnejšie stromy,“ Povedal Tettinger.
Starostlivosť o zeleň počas horúčav
Hudeková odporúča chrániť záhony či koreňové misy stromov pred nadmerným vysúšaním mulčovaním, teda zakrývaním slamou či kôrou, alebo aj štrkom.
Trávniku pomôže, keď ho nebudeme tak často a tak nakrátko kosiť.
„Ponechaním výšky trávnika do výšky desať centimetrov sa dosiahne menšie preschýnanie pôdy počas letných horúčav,“ ozrejmila Hudeková. V prípade, že trávnik nie je pravidelne „umelo“ zavlažovaný, odporúča sa počas obdobia kombinácie letných horúčav a sucha kosenie úplne vylúčiť.
Nízko kosený nezalievaný trávnik, ktorý však u nás prevláda, veľmi ľahko preschýna. Takýto trávnik sa mení z plochy, ktorá mala územie v lete ochladzovať, na plochu, ktorá sa mimoriadne vysoko prehrieva.
„Viaceré výskumy potvrdili, že ide o teplotu porovnateľnú s rozohriatym asfaltom. Následný dážď nie schopný sa do takejto presušenej pôdy vsiaknuť, alebo len v obmedzenej miere, a z územia jednoducho odtečie,“ dodala Hudeková. Takýto suchý trávnik navyše okolitý prach nezachytáva, ale práve naopak, sám je zdrojom prašnosti.
