Najstaršími sídelnými mestami Uhorského kráľovstva boli Ostrihom, Budín a Vyšehrad. Panovníkov korunovali v Stoličnom Belehrade a za čias Žigmunda Luxemburského úlohu centra preberal Prešporok, dnešná Bratislava.
Dôvodom bola výhodná poloha, priamo v meste dal postaviť kráľovskú kúriu a pokračovalo sa s veľkolepou prestavbou hradu ako štvorkrídlového paláca s ústredným nádvorím, teda v podobe, aká sa zachovala dodnes.
V Bratislave bola demokracia už v stredoveku Čítajte Prešporok sa stal miestom významných politických stretnutí a Žigmundova vláda bola jedným z vrcholov rozvoja vo všetkých oblastiach života.
Do mesta prišli mnohí českí exulanti, okrem iných aj veľký odporca husitov Albík z Uničova. Vyštudoval medicínu a bol pražským arcibiskupom. Funkcie sa vzdal, ale ponechal si hodnosť vyšehradského prepošta.
Bola spojená s úradom najvyššieho kancelára českého kráľovstva a mal na starosti zdravie Václava IV. Ten ho vymenoval za najvyššieho kráľovského lekára, teda za vedúceho lekárskeho konzília s mimoriadnym ročným príjmom.
Vzťah medzi nimi bol vraj priateľský, povýšil ho do šľachtického stavu, vyňal zo súdnej právomoci všetkých súdov a oslobodil od daní. Na prepoštskom stolci sa v čase Žigmundových častých návštev Bratislavy vystriedali dvaja lekári, chcel ich mať nablízku, a keďže celý život mal problémy s financiami, ich príjem zabezpečil formou cirkevnej prebendy.
Jedným z jeho osobných lekárov sa stal aj Albík z Uničova. V mladosti napísal, že najlepším pitím je víno, najlepším jedlom je mäso a najlepšou slasťou je žena. Milovníkovi hedonistického života Žigmundovi to muselo konvenovať, no jeho ochoreniu na dnu to nemohlo prospievať.
Napriek tomu Žigmund prežil svojho liečiteľa o desať rokov, Albík zomrel v Bratislave v roku 1427, pričom niektoré pramene udávajú aj Budín. V skutočnosti sa Albíkove medicínske uzávery nelíšili od odporúčaní dnešných diétológov.
Kráľ povolil Prešporku používať mestský znak Čítajte Presadzoval čerstvé suroviny, zavrhoval príliš solené jedlá, údené a mastné mäso, maslo, syr, nezrelé ovocie. Vydal knihu Pravidlá na zachovanie zdravia – Regiment sanitatis seu Vetularius a aj svojmu pacientovi Žigmundovi odporúčal:
„Pohyb a cvičenie chráni pred chorobami a ja mám takú skúsenosť, že mnohí boli od choroby vyliečení tým, že sa veľmi často pohybovali a namáhali. Lebo hoci ide o akýkoľvek pohyb, vždy má dobré účinky a spôsobuje vstrebávanie choroby, či ide o beh, jazdu na koni, alebo len prechádzanie sa sem a tam po dome s palicou. Kde nie je práca a pohyb, tam nemôže byť skutočné zdravie.“
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
