Na Slovensku máme asi osemdesiat pútnických miest. Najznámejšími a najnavštevovanejšími sú Levoča a Šaštín. Mariánska hora v Levoči je zaradená medzi svetové pútnické miesta a začiatkom júla sem pravidelne chodí zhruba pol milióna ľudí.
V septembri zas veriaci prichádzajú do Šaštína vzdať úctu Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Naším najstarším pútnickým miestom je pritom Marianka.

Traduje sa, že v údolí žil pustovník, ktorý z hruškového dreva vyrezal sochu Panny Márie a keď musel odísť, sošku schoval v bútľavom strome. Podľa legendy sa s odstupom času akémusi zbojníkovi narodili ťažko postihnuté deti. Bohu sľúbil nápravu a dal sa na pokánie.
Vo sne sa mu zjavila Matka Božia a určila mu miesto, kde má kopať. Tak našiel sošku i prameň, deti v ňom vykúpal a tie sa vyliečili. Toľko legenda siahajúca možno tisíc rokov do minulosti. Je pravda, že uhorský kráľ Ľudovít Veľký položil základný kameň gotického kostola a v roku 1380 po jeho dokončení a vysviacke sám priniesol sošku na hlavný oltár.
Dnes je tunajšia zreštaurovaná bazilika najstarším mariánskym kostolom v strednej Európe. O pútnické miesto sa staral rád paulínov a ešte pred jeho zrušením za panovania Jozefa II. sem na sviatok narodenia Panny Márie v septembri prichádzalo takmer 20-tisíc pútnikov. Aj v nasledujúcich desaťročiach bola Marianka najnavštevovanejším pútnickým miestom na Slovensku.
Putovanie na posvätné miesta charakterizuje celú históriu kresťanstva. Prichádzajú chorí i zdraví, chudobní i bohatí, aby na posvätných miestach ďakovali Bohu za priazeň a ochranu, kajali sa a prosili o pomoc. Od konca stredoveku sa objavuje nový druh účasti na púti, nie je to len otázka čisto náboženská, ale súvisí s dobovými cestami rytierov a najmä mladých šľachticov za poznaním aj zábavou.

Keď 22. septembra 1712 v Prešporku v Dóme sv. Martina pomazali Karola III., otca Márie Terézie, ako zbožný katolík sa vybral pešo na púť do Marianky. Bol posledným mužským potomkom habsburskej dynastie a po vydaní pragmatickej sankcie, jeho dcéra a následníčka založila novú, habsbursko-lotrinskú vetvu.
V dvadsiatych rokoch minulého storočia prevzala starostlivosť nad pútnickým miestom v Marianke kongregácia bratov tešiteľov. V päťdesiatych rokoch 20. storočia kresťanské rády zlikvidovali komunisti a o tamojší kláštor sa štát 'staral' tak dôkladne, že mal prelomenú strechu, preborené podlažia a menil sa na ruinu. Pred úplným zánikom ho zachránili dobrovoľné brigády bratislavských ochranárov.
Po roku 1990 sa kongregácia bratov tešiteľov do Marianky vrátila, kláštor aj baziliku obnovila do dnešnej krásy a opäť sa stará aj o lurdskú jaskyňu, kalváriu so sochami v životnej veľkosti a legendárny prameň s rotundovou Kaplnkou svätej studne.
