BRATISLAVA. Vchádzame do miestnosti, kde je ostré biele svetlo, hluk a asi 37 stupňov Celzia. Nie sme však v plavárni alebo v inej letnej oáze, aj keď po zátylkoch nám pomaly steká pot a to sme na mieste len pár minút.
Prstene, retiazky a náušnice sme si zložili. Ruky dôkladne umyli a vydezinfikovali až po lakte.
Vlasy máme ukryté pod sieťkou, biely široký igelitový plášť s dlhými rukávmi pripomínajúci pršiplášť sa nám končí pod kolenami, na nohách máme biele baganče a v ušiach štuple.
Do závodu Figaro na Račianskej ulici v Bratislave, kde vyrábajú čokoládu, sa inak „vymódení“ pre hygienické predpisy ani vstúpiť nedá.
Silná aróma
Oči si pomaly zvykli na prenikavý jas a mapujú halu. Oba jej boky lemujú dlhé potrubia a veľké liatinové kotly. Miešajú sa v nich výťažky z kakaových bôbov s maslom, cukrom či mliekom.
Zariadenia hučia a syčia celkom hlasno, takže štuple do uší oceňujeme.
Fabrikou nás sprevádza riaditeľ výrobného závodu Martin Hric s kolegami, na zvyšok osadenstva Figara - pracovníkov závodu - však pôsobíme rozpačito.
Keď totiž za sebou prechádzame v husacom rade pomedzi stroje v strede haly po chodníku vyznačenom červenou páskou, všímame si, že zamestnanci na rozdiel od nás pôsobia uvoľnene, aj keď sú tesne pri rozhorúčených strojoch.
Všetci sú oblečení v bielom a ani im nechýbajú sieťky na vlasoch. Niektorí majú mikiny s dlhým rukávom, iní vyrolované rukávy na krátkych tričkách, ktoré tak teraz vyzerajú skôr ako tielka.
Aróma čokolády by sa dala vo vzduchu priam krájať. Na začiatku sa šli naše vnemy od sladkosti zblázniť, postupom času nás z nej začína trochu bolievať hlava. Zamestnanci fabriky však tvrdia, že vôňu čokolády už tak intenzívne necítia, pretože si na ňu zvykli.
Výroba čokoládok Milka Naps
Ako kráčame cez halu, naši sprievodcovia závodom sem-tam vysvetľujú, čo sa v ktorom kotle mieša. No napriek tomu, že kričia, ich slová rýchlo zanikajú v hluku a dešifrujú ich len členovia skupinky kráčajúci tesne vedľa nich.
Zastavujeme. Stojíme pri výrobnej linke, ku ktorej sa dá bližšie vystúpiť na plošinu po šiestich schodoch. Zamestnanec závodu niečo naťuká na digitálnej obrazovke umiestnenej na začiatku schodiska a o chvíľu sa spustí alarm.
Niektorí z nás sa na náhly prenikavý zvuk strhnú, no vzápätí pochopíme, že poplach signalizoval spustenie výroby na linke.
