BRATISLAVA. Nielen pre slovenské súčasníčky je prekonať výšku 192 centimetrov problémom. Pred štyridsiatimi rokmi sa nad latkou v tejto výške hravo vznášala padajúc do piesku, a nie do mäkučkého doskočiska Mária Mračnová.
V jej časoch bolo preskočenie seba samej výnimočné. Ešte aj dnes má taký výkon cenu.
Košická rodáčka (24. 9. 1946, za slobodna Faithová) sa do povedomia dostala najskôr ako výškarka. Začínala v Slávii Košice pod vedením Jána Stopku, v Bratislave ju viedli Jaromír Šimonek (1965 - 1972) a Viliam Lendel (1973 - 1978).
Na majstrovstvách Európy 1969 v Aténach získala bronz. Štartovala na dvoch olympiádach - v roku 1968 v Mexico City skončila šiesta a v Montreale 1976 štvrtá.
Od roku 1966 utvorila sedem československých rekordov, posledný mal hodnotu 192 centimetrov.
Odmietala čáry-máry
Montrealské štvrté miesto na olympiáde je v našom športe synonymom smoly, nešťastia zo štvrtého miesta.
Mračnovej spadla latka pri pokuse, ktorý by znamenal najmenej striebro v momente, keď už celý štadión burácal nadšením.
„Bola som vtedy už jednou z mála výškarok, ktoré skákali straddlom, obkročmo. Vtedy stačí aj sotva badateľný dotyk. Neviem, aký bol ten môj, ale určite musel byť. Výškarky už skákali flopom. Ja som bola na tento štýl nízka,“ vysvetľovala Mračnová, odmietala rôzne čáry-máry.
Skákala ako z knihy
Montrealska súťaž bola veľkou drámou: po štyroch hodinách sa latka vyšplhala na 191 cm. Z 21 skokaniek ostalo v hre päť a Mračnovej meno svietilo na čele priebežného poradia olympijského finále.
