BRATISLAVA. Bratislava a Viedeň sú dve najbližšie ležiace hlavné mestá v Európe. Sú od seba vzdialené len asi 70 kilometrov. Vývoj týchto miest na brehu Dunaja ponúka viaceré paralely. Kým mesto, ktoré dnes poznáme ako Bratislavu, hralo počas raného stredoveku významnejšiu úlohu než Viedeň, počas 12. storočia došlo vo vývoji k takému veľkému zlomu, že ho Viedeň výrazne predbehla.
„A odvtedy to už Bratislava, vtedy Prešporok, nikdy nedobehla. Výsledkom je, že Viedeň sa vyvinula do podoby veľkej metropoly a Bratislava menšieho mesta. Preto aj Bratislavčania dochádzajú za prácou do Viedne, a nie naopak,“ povedal historik Juraj Šedivý počas prednášky na tému paralel a rozdielov vo vývoji Bratislavy a Viedne, ktorá odznela koncom minulého roka na pôde Rakúskeho kultúrneho fóra.
Dunaj a vinohrady
„Sú dva elementy, ktoré spoluvytvárali dejiny tohto priestoru a lokalít, kde Bratislava a Viedeň vyrástli. Jedným z nich je Dunaj a druhým sú svahy relatívne nízkych pohorí, na ktorých sa mestá dnes nachádzajú,“ povedal Šedivý.
Pred približne 2000 rokmi bol Dunaj neregulovanou riekou. To znamená, že na niektorých jeho úsekoch sa okrem hlavného toku nachádzalo množstvo ramien s lužnými lesmi. Takýto ťažko preniknuteľný terén do určitej miery predurčoval trasy, po ktorých putovali armády a obchodníci, ale aj ideový transfer. V prípade Viedne išlo v podstate o križovatku v tvare T s komplikovaným pásom dunajských ramien na severe - prevládajúcim tranzitným smerovaním bol preto východ - západ.
Situácia v Bratislave bola odlišná. Tu sa medzi dvoma vnútrozemskými deltami nachádzal smerom k Dunaju z oboch strán postupne sa zužujúci priestor, na ktorého konci boli brod a prievoz.
„Čiže armády a kupecké vozy našli rovnako pohodlný priechod cez rieku možno až sto kilometrov proti prúdu od Prešporka a tak ďaleko aj po prúde,“ vysvetlil Šedivý.
Druhým geografickým prvkom, ktorý predurčil dejiny Bratislavy a Viedne, boli svahy Malých Karpát vhodné na pestovanie hrozna a dorábanie vína.
„Víno bolo jediným významným exportným produktom stredovekého Prešporka od 14. až do 18. storočia,“ povedal Šedivý. A že v tejto oblasti boli vtedajší obyvatelia dobrí, dokazujú aj historické záznamy. V tých časoch stálo vedro bratislavského vína v severnom Taliansku trikrát toľko ako vedro bežného uhorského vína a o polovicu viac než známe jágerské červené. Ešte aj v Bavorsku písali, že „prešporské víno je dobré, ale svinsky drahé“.
Ďalším elementom, ktorý spoluvytváral dejiny Bratislavy aj Viedne, bola ich poloha pri hranici.
„Pokiaľ nám siahajú písomné pramene, teda zhruba posledných 2000 rokov, sa Viedeň, ako aj Bratislava nachádzajú na, respektíve pri hranici. Aj preto bola pre Prešporok do roku 1942 - pre Viedeň v ranom stredoveku a potom v novoveku - typická multietnicita,“ dodal Šedivý.
Stredoveké mestá
Stredoveké mestá nevznikali na zelenej lúke. Nebolo to tak ani v prípade Prešporku a Viedne.
„Ľudia pri ich budovaní veľmi radi využívali to, čo v meste zostalo po ich predchodcoch,“ povedal Šedivý.
V Prešporku nadviazali na to, čo tu zanechali Kelti. Pre stredovekých Viedenčanov boli zase oveľa dôležitejšie zvyšky rímskych architektúr.
Vývoj oboch lokalít bol počas 9. a 10. storočia viac-menej podobný. Aj prvé písomné zmienky o Preslave (ako sa vtedy volala Bratislava) a Wenii (dnes Viedni) sa objavili takmer v tom istom čase. Najprv sa spomína Viedeň v Salzburských análoch v súvislosti s prvou bitkou so starými Maďarmi v roku 881. „Ad Weniam“ – teda pri Viedni (či už lokalite, alebo riečke) došlo vraj k prvej bitke Bavorov so starými Maďarmi.
Prvá zmienka o mieste nazývanom Brezalauspurc, z ktorého sa vyvinula Bratislava, sa datuje do roku 907, keď staromaďarské kmene na hlavu porazili bavorské vojská. Vďaka tomu sa im otvorila cesta pre nájazdy na západnú Európu. Neznámy salzburský kronikár napísal, že pri tomto mieste „bellum pessimum fuit ad Brezalauspurc“ teda „pri Preslavovom hrade sa odohrala veľmi nešťastná bitka“, pretože vtedy padol nielen bavorský vojvoda, ale spolu s ním aj celá svetská a cirkevná elita.
