SME
Nedeľa, 2. október, 2022 | Meniny má Levoslav

Bratislava s Viedňou súperí od nepamäti. V čom má navrch?

Kedysi bol Prešporok väčším a významnejším mestom než Viedeň.

Mapa Žitného ostrova (1683–1700)Mapa Žitného ostrova (1683–1700) (Zdroj: foto © archív GMB)

BRATISLAVA. Bratislava a Viedeň sú dve najbližšie ležiace hlavné mestá v Európe. Sú od seba vzdialené len asi 70 kilometrov. Vývoj týchto miest na brehu Dunaja ponúka viaceré paralely. Kým mesto, ktoré dnes poznáme ako Bratislavu, hralo počas raného stredoveku významnejšiu úlohu než Viedeň, počas 12. storočia došlo vo vývoji k takému veľkému zlomu, že ho Viedeň výrazne predbehla.

„A odvtedy to už Bratislava, vtedy Prešporok, nikdy nedobehla. Výsledkom je, že Viedeň sa vyvinula do podoby veľkej metropoly a Bratislava menšieho mesta. Preto aj Bratislavčania dochádzajú za prácou do Viedne, a nie naopak,“ povedal historik Juraj Šedivý počas prednášky na tému paralel a rozdielov vo vývoji Bratislavy a Viedne, ktorá odznela koncom minulého roka na pôde Rakúskeho kultúrneho fóra.

SkryťVypnúť reklamu

Dunaj a vinohrady

„Sú dva elementy, ktoré spoluvytvárali dejiny tohto priestoru a lokalít, kde Bratislava a Viedeň vyrástli. Jedným z nich je Dunaj a druhým sú svahy relatívne nízkych pohorí, na ktorých sa mestá dnes nachádzajú,“ povedal Šedivý.

Pred približne 2000 rokmi bol Dunaj neregulovanou riekou. To znamená, že na niektorých jeho úsekoch sa okrem hlavného toku nachádzalo množstvo ramien s lužnými lesmi. Takýto ťažko preniknuteľný terén do určitej miery predurčoval trasy, po ktorých putovali armády a obchodníci, ale aj ideový transfer. V prípade Viedne išlo v podstate o križovatku v tvare T s komplikovaným pásom dunajských ramien na severe - prevládajúcim tranzitným smerovaním bol preto východ - západ.

Situácia v Bratislave bola odlišná. Tu sa medzi dvoma vnútrozemskými deltami nachádzal smerom k Dunaju z oboch strán postupne sa zužujúci priestor, na ktorého konci boli brod a prievoz.

SkryťVypnúť reklamu

„Čiže armády a kupecké vozy našli rovnako pohodlný priechod cez rieku možno až sto kilometrov proti prúdu od Prešporka a tak ďaleko aj po prúde,“ vysvetlil Šedivý.

Druhým geografickým prvkom, ktorý predurčil dejiny Bratislavy a Viedne, boli svahy Malých Karpát vhodné na pestovanie hrozna a dorábanie vína.

„Víno bolo jediným významným exportným produktom stredovekého Prešporka od 14. až do 18. storočia,“ povedal Šedivý. A že v tejto oblasti boli vtedajší obyvatelia dobrí, dokazujú aj historické záznamy. V tých časoch stálo vedro bratislavského vína v severnom Taliansku trikrát toľko ako vedro bežného uhorského vína a o polovicu viac než známe jágerské červené. Ešte aj v Bavorsku písali, že „prešporské víno je dobré, ale svinsky drahé“.

Ďalším elementom, ktorý spoluvytváral dejiny Bratislavy aj Viedne, bola ich poloha pri hranici.

SkryťVypnúť reklamu

„Pokiaľ nám siahajú písomné pramene, teda zhruba posledných 2000 rokov, sa Viedeň, ako aj Bratislava nachádzajú na, respektíve pri hranici. Aj preto bola pre Prešporok do roku 1942 - pre Viedeň v ranom stredoveku a potom v novoveku - typická multietnicita,“ dodal Šedivý.

Stredoveké mestá

Stredoveké mestá nevznikali na zelenej lúke. Nebolo to tak ani v prípade Prešporku a Viedne.

„Ľudia pri ich budovaní veľmi radi využívali to, čo v meste zostalo po ich predchodcoch,“ povedal Šedivý.

V Prešporku nadviazali na to, čo tu zanechali Kelti. Pre stredovekých Viedenčanov boli zase oveľa dôležitejšie zvyšky rímskych architektúr.

Vývoj oboch lokalít bol počas 9. a 10. storočia viac-menej podobný. Aj prvé písomné zmienky o Preslave (ako sa vtedy volala Bratislava) a Wenii (dnes Viedni) sa objavili takmer v tom istom čase. Najprv sa spomína Viedeň v Salzburských análoch v súvislosti s prvou bitkou so starými Maďarmi v roku 881. „Ad Weniam“ – teda pri Viedni (či už lokalite, alebo riečke) došlo vraj k prvej bitke Bavorov so starými Maďarmi.

Prvá zmienka o mieste nazývanom Brezalauspurc, z ktorého sa vyvinula Bratislava, sa datuje do roku 907, keď staromaďarské kmene na hlavu porazili bavorské vojská. Vďaka tomu sa im otvorila cesta pre nájazdy na západnú Európu. Neznámy salzburský kronikár napísal, že pri tomto mieste „bellum pessimum fuit ad Brezalauspurc“ teda „pri Preslavovom hrade sa odohrala veľmi nešťastná bitka“, pretože vtedy padol nielen bavorský vojvoda, ale spolu s ním aj celá svetská a cirkevná elita.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 5 785
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 572
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 030
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 654
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 922
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 791
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 3 197
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 542
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 413
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 915
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 4 412
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 074
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 043
  6. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie 2 922
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 881
  8. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 2 852
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu