V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví Bratislavčania na rovnakých 10 otázok o svojom vzťahu k mestu.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
„Bratislava je pre mňa miestom, kde žijem so svojou rodinou, kde pracujem, stretávam sa s priateľmi. Nevnímam ju ako celok. Niektoré jej časti vôbec nenavštevujem.

Bratislava je aj predmetom môjho výskumu, no hlavne mojím domovom. A doma sú vždy aj fungujúce, aj pokazené veci.“
2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?
„Mám rád svoju cestu do práce a z práce, či už pešo cez 500 bytov a Staré Mesto alebo na bicykli po Košickej a popri Dunaji. Mám rád kaviarne a divadlá, rád chodím nakupovať na trh na Miletičovej.
Teší ma, že sa tu dá tancovať argentínske tango. Na Bratislave milujem jej blízkosť k Viedni.“
3. A čo naopak z duše nenávidíte?
„Bilboardy a bratislavskú Hlavnú stanicu, neprimerane veľké autá (ktorých je v Bratislave viac ako polovica), developerov, ktorí celkom ignorujú súlad architektúry s prostredím, cyklocesty v rámci automobilových jazdných pruhov, delenie na lokálpatriotických Bratislavčanov a necitlivých a hlúpych Nebratislavčanov.“
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde sú v Bratislave tie vaše?

„Ja sedím najradšej doma na balkóne alebo v príjemnej kaviarni. Z hľadiska prírodných krás existujú na Slovensku omnoho krajšie mestá ako Bratislava.“
5. Po takmer 15 rokoch mesto prijalo rámce celomestskej parkovacej politiky. Mestské časti sa môžu, ale nemusia do nej zapojiť a pravidlá aj ceny si majú nastaviť samy. Zvýhodniť chcú domácich na úkor mimobratislavských vodičov. Ako vnímate toto riešenie?
„Obávam sa, že môj názor je v tejto otázke irelevantný a, navyše, nekvalifikovaný. Som vodič z donútenia. Auto vnímam skôr ako nevyhnutné zlo ako komfort. Problém nie je, kto smie a kto nesmie parkovať, ale že máme priveľa áut, ktoré nás cyklistov doslova vytláčajú z ciest a chodcov z chodníkov.“
6. Dávna Pozsony bola multikultúrna. Až do vojny tu žili pokope Slováci, Nemci, Maďari, Česi či Židia. Dnes sa však mnohí obávajú a nechcú medzi seba pustiť iné národnosti. Je v Bratislave miesto pre migrantov a viete si tu napríklad predstaviť mešitu?
„Minulá Bratislava nebola výrazne multikultúrnejšia než tá dnešná. Nemci, Maďari, Židia či Česi, to neboli iné, ale tunajšie kultúry. Nepredstavovali ani zďaleka takú výzvu pre kultúrnu toleranciu ako kultúry, ktoré dnes prichádzajú do Európy z iných kontinentov.

V Bratislave rozhodne miesto pre migrantov je, veď napokon tu aj sú a celé roky. Nebyť štvavej rétoriky politikov, tak si ich nekonfliktnú prítomnosť nikto ani nevšimne. Viem si predstaviť v Bratislave aj mešitu, no aj cirkus, ktorý by okolo jej zriadenia nastal.“
7. Okrem cudzincov tu býva mnoho národniarov z rôznych kútov Slovenska. Tí však všeobecne na Bratislavčanov nadávajú a nevraživosť funguje aj z druhej strany. V čom tkvie problém?
„V neustále omieľanom delení obyvateľov na „lepších“ Bratislavčanov a tých „horších“ druhých. Je to klišé, ktoré radi používajú aj médiá.“
8. Potrebuje Bratislava metro? Prečo?
„Momentálne nie. Má iné akútne dopravné a sociálne problémy. Ak si ho v budúcnosti bude môcť dovoliť, prečo nie.“
9. Ktorému zaniknutému miestu v meste by ste znovu prinavrátili život a prečo?

„K zaniknutým miestam patria aj ich pôvodní obyvatelia, celková kontinuita daného miesta – a tá sa obnoviť nedá. Som preto skôr za kultiváciu a rozvíjanie existujúceho prostredia.
Netreba znova stavať napríklad Podhradie, ale je dôležité integrovať spomienku na zničené miesta, zabudnuté postavy a vyhasnuté životy do pamäti mesta, respektíve jej dnešných občanov napríklad cez projekt Stolpersteine.“
10. Povedzme, že máte k dispozícii stotisíc eur na to, aby ste v meste niečo zmenili. Do čoho by ste ich investovali?
„Do odstraňovania bilbordov a budovania cyklociest.“