BRATISLAVA. Keď v roku 2003 v Londýne vyrástla ikonická budova Swiss Re Building, známa aj pod názvom Uhorka, zmenila panorámu mesta. Dnes sa stráca v lese ďalších výškových budov, ktoré v Londýne odvtedy vyrástli. Podobným vývojom, aj ked vo výrazne menšej mierke, prechádza aj Bratislava. V meste vyrastajú výškové budovy a postupne zatieňujú doterajšie dominanty.
Najviac z nich je v súčasnosti naprojektovaných do oblasti bývalej priemyselnej zóny na ľavom brehu Dunaja od Mlynských nív po Dunaj. Tu s nimi ráta aj územný plán mesta. Napriek tomu by magistrát Bratislavy rád výšku budov reguloval. Chce tak urobiť cez doplnený územný plán.
Na tému ako prvý upozornil týždenník Trend.
Koncom minulého roka mesto predstavilo urbanistickú štúdiu výškového zónovania mesta. Obsahuje tri varianty výškových hladín ďalšej výstavby, ako aj maximálnu výšku nových vežiakov. Navrhuje, aby najvyššie stavby v meste mali najviac 111 metrov. Toľko meria Národná banka Slovenska.
Budúca panoráma Bratislavy. (zdroj: Trend/MM)Vyhodnocujú pripomienky
Pripomienky k štúdii mesto ešte stále vyhodnocuje, ozrejmil Marek Papajčík z bratislavského magistrátu. Kedy poslanci schvália doplnený územný plán a odkedy bude mesto podľa neho posudzovať investičné zámery, sa stále nevie.
V Bratislave je v súčasnosti výška stavieb regulovaná cez takzvaný index podlažných plôch podľa zastavanosti nadzemných podlaží.
To znamená, že čím je zastavaná plocha menšia, tým vyšší objekt v nej môže byť. V Bratislave teda aktuálne neexistuje žiadna hranica, nad ktorú by sa výškové budovy nemali stavať.
150 metrov
je minimálna výška, ktorú má mať podľa Rady pre výškové budovy a mestské prostredie budova, aby sa mohla nazývať mrakodrapom.
Už teraz však v hlavnom meste vyrastajú budovy vyššie ako budova Slovenskej národnej banky. Minulý rok J&T Real Estate dokončilo dve obytné veže trojuholníkového pôdorysu Panorama City. Budovy sú vysoké 112 metrov a majú 34 nadzemných podlaží.
Ďalšie budovy, ktorých výška presiahne hladinu 111 metrov, sa už stavajú. Na rohu Svätoplukovej a Mlynských nív spoločnosť HB Reavis stavia Nivy Tower. Po dokončení bude mať 30 podlaží a 125 metrov. Vežiak bude súčasťou novej autobusovej stanice.
„Na samom vrchu bude unikátna rooftop reštaurácia prístupná pre každého, s výhľadom na Bratislavský hrad či Kamzík a Kolibu, do ktorej sa dostanete samostatným výťahom,“ ozrejmila hovorkyňa HB Reavis Martina Jamrichová. Nivy Tower bude mať ďalší unikát – najrýchlejšie výťahy na Slovensku.
S výstavbou novej autobusovej stanice sa začne zrejme až koncom leta Čítajte Po dokončení bude veža najvyššou budovou na Slovensku. Ale len dovtedy, kým J&T Real Estate nepostaví plánovanú vežu vysokú 168 metrov v rámci rozšírenia Eurovey smerom k mostu Apollo. Táto by mala spĺňať oficiálne kritériá na to, aby sa mohla nazývať mrakodrapom.
V súčasnosti je to podľa Rady pre výškové budovy a mestské prostredie (CTBUH) výška minimálne 150 metrov. Mesto však zatiaľ jej výstavbu neodobrilo.
Ďalšia výšková výstavba prebieha v zóne Čulenova. Tu spoločnosť Penta Investments stavia administratívno-rezidenčný projekt Sky Park podľa návrhu svetovo uznávaného ateliéru Zahy Hadidovej.
„Tento bol vybratý v medzinárodnej súťaži spomedzi viac ako 90 návrhov,“ ozrejmil Gabriel Tóth, hovorca spoločnosti Penta Investments. Jeho súčasťou sú tri obytné veže. Po dokončení v roku 2019 by mali mať 104 metrov a 31 podlaží.
Začala sa výstavba Sky Parku. Okrem bytov prinesie aj nový mestský park Čítajte Neskôr by tu mali vyrásť aj dve kancelárske budovy. Na nižšiu, ktorá bude vysoká 80 metrov a mať 19 podlaží, už developer má stavebné povolenie. Druhá zatiaľ získala len záväzné stanovisko magistrátu.
„Presnú výšku vyššej z budov a jej podlažnosť zatiaľ nevieme konkretizovať, keďže pôvodný koncept ešte môže prejsť zmenami,“ ozrejmil Tóth. Podľa doterajších informácií budova by mala byť vysoká 116 metrov.
Developer zatiaľ nešpecifikoval presný termín začiatku výstavby oboch kancelárskych veží. Aktuálne prebiehajú na pozemku len prípravné práce. Výstavbu však plánujú odštartovať v priebehu budúceho roka.
Ďalšia výšková výstavba je naplánovaná na mieste bývalej fabriky Klingerka. V rámci projektu Klingerka tu J&T Real Estate stavia bytovú vežu so šošovkovitým pôdorysom. Po dokončení bude mať 35 poschodí a výšku 115 metrov.
Prečo výšková výstavba
„Výšková forma zástavby umožnila vytvorenie vzdušnejšej formy zástavby s množstvom verejných priestorov,“ vysvetlil Tóth, prečo sa v Pente rozhodli pre výškovú zástavbu. Veria, že projekt dostane Bratislavu na mapu svetovej architektúry a že sa stane jedným zo symbolov bratislavskej architektúry.
Podľa Daniely Stričkovej, hovorkyne J&T Real Estate (JTRE), ich spoločnosť rozvíja svoje plány v súlade s koncepciou rozvoja mesta. Tá pre jeho východnú časť navrhuje rozšírenie centra mesta o jeho novodobú časť, ktorej súčasťou má byť bratislavské „City“. V niektorých týchto lokalitách výškové objekty boli postavené už v minulosti, niektoré boli realizované nedávno, niektoré sú už v realizácii a ďalšie sa pripravujú.
Ako chce do desiatich rokov zmeniť J & T Real Estate Bratislavu? Čítajte „Spoločnosť JTRE samozrejme sleduje tieto trendy, nejde jej iba o prvoplánové vyhľadávanie lokalít pre výstavbu výškových objektov, ale lokality určené hlavným mestom na rozvoj centrálneho polyfunkčného prostredia, ktorého súčasťou je bývanie, vybavenosť, pracoviská, možnosť športovania a relaxácie,“ ozrejmila Stričková.
Stričková vysvetlila, že JTRE počas tvorby každého investičného zámeru analyzuje územie z hľadiska územnoplánovacích a urbanistických podmienok a nadväznosti na doterajší rozvoj územia a navrhuje aj výškové budovy.
„Pokiaľ si myslíme, že trh je pripravený a ochotný akceptovať projekt výškovej budovy, či obytnej alebo kancelárskej a máme lokalitu kde je takáto zástavba vhodná, radi k nej pristúpime,“ uzavrela Stričková.
Upravené 17. 8. o 18:02: do textu sme doplnili odkaz na týždenník Trend.
