SME

Architekt: Vo väčšine projektov je zisk jediný cieľ

Výšková budova by mala byť ikonická stavba s výnimočným dizajnom.

Drahan Petrovič.Drahan Petrovič. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

BRATISLAVA. Názory na výškové budovy, či patria do Bratislavy, alebo nepatria, sa rôznia. Pre developerov znamenajú vyšší zisk, ak však k nim nie je vybudovaná infraštruktúra, je tu riziko, že nová štvrť bude parazitovať na okolí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O výstavbe výškových budov sme sa rozprávali s architektom Drahanom Petrovičom. Počas pôsobenia v Kanade sám naprojektoval dve výškové budovy s viac ako 30 podlažiami vo Vancouveri a ako člen tímu projektoval výškové budovy v Portlande.

V súčasnosti pôsobí v Bratislave a nemá žiadnu ambíciu stavať tu výškové budovy.

SkryťVypnúť reklamu

Ako má vyzerať kvalitná výšková budova? Aké vlastnosti má spĺňať vzhľadom na okolie, kde má vyrásť?

„Ak sa bavíme o budove s výškou okolo sto metrov, tak by to mala byť ikonická stavba s výnimočným dizajnom. Veď sa na ňu budú pozerať obyvatelia mesta zo všetkých strán desiatky rokov. To sa v Bratislave zatiaľ, žiaľ, nedeje. Väčšina týchto budov sa vyznačuje nudným opakovaním jedného podlažia za druhým s minimom invencie. Jediná veža, ktorá znesie medzinárodné kritériá, je budova NBS.

Prečítajte si tiež: Začala sa výstavba Sky Parku. Okrem bytov prinesie aj nový mestský park Čítajte 

Čo sa týka ich umiestnenia, tak existuje len pár dôvodov, aby v meste vyrástli. Napríklad, ak sa namiesto veľmi hustej nízkopodlažnej zástavby byty alebo kancelárie umiestnia do vertikálnej budovy – veže a vytvorí sa adekvátne veľký verejný priestor – park, ktorý v okolitej štvrti chýba.

SkryťVypnúť reklamu

Druhým dôvodom je využitie dopravných uzlov – vlakových alebo autobusových staníc, kde sa umiestnením výškových budov zjednodušuje dostupnosť pracovných príležitostí pre dochádzajúcich ľudí. Nemusia ďalej cestovať miestnou dopravou.

Tretím je vytvorenie nového orientačného bodu v území. Nemusí ísť nevyhnutne o 30-podlažný objekt, zväčša stačí budova zľahka prevyšujúca okolitú zástavbu.

Určite by sa však nemalo stať, že sa majiteľovi pozemku dá v územnom pláne možnosť postaviť výškovú budovu bez toho, aby to bolo prínosné pre mesto tak z urbanistického, ako aj z finančného hľadiska.“

Prečo veľa developerov v Bratislave inklinuje k výstavbe výškových budov?

„Pretože je to finančne veľmi zaujímavé. Ak dokázali kúpiť pozemok pod takouto stavbou za rozumnú cenu, tak výnosy voči nákladom vychádzajú priaznivo. Žiaľ, vo väčšine projektov je zisk aj jediným cieľom. Mám pocit, že sa tu duch arogantného mäsiara Manderlu, ktorý v Bratislave odštartoval nevhodné umiestňovanie výškových budov, pravidelne reinkarnuje. Najvážnejším súčasným príkladom zločinu na obraze mesta je výšková budova na Šancovej ulici.“

SkryťVypnúť reklamu

Čo si myslíte o sústreďovaní výškových budov do jednej štvrti?

„Sústreďovanie niekoľkých 30-podlažných budov na jednom mieste a zároveň tlak samosprávy na výstavbu štvorpodlažnej zástavby v centre alebo v širšom centre Bratislavy považujem za urbanistický omyl. Mesto by sa malo rozvíjať tak, ako to bolo po stáročia, keď nové budovy boli vždy o pár podlaží vyššie ako tie predchádzajúce a dominantami a orientačnými bodmi boli veže kostolov.

Prečítajte si tiež: Železobetónový skelet hyzdil Šancovú viac ako desať rokov Čítajte 

Žiaľ, princíp vybudovania bratislavského Manhattanu sa v minulosti prijal z mne neznámeho dôvodu a okolo mosta Apollo a na Mlynských nivách takáto štvrť vzniká.

Mesto teraz už len musí dôsledne trvať na tom, aby sa vybudovala zodpovedajúca infraštruktúra a v zodpovedajúcom množstve: jasle, škôlky, ihriská, komunitné centrá či parky.

Inak sa veľmi ľahko môže stať, že nová štvrť bude parazitovať na okolí. Obyvatelia niekoľko tisíc nových bytov budú každé ráno rozvážať deti do škôlok po celej Bratislave a ich jedinými voľnočasovými aktivitami budú susedné nákupné centra.“

Ako vnímate aktuálne vznikajúcu výškovú výstavbu v Bratislave?

„Ocenil by som zatiaľ len snahu Penty vytvoriť vo vežovom developmente v zóne Čulenova park so zrekonštruovanou Jurkovičovou teplárňou. Osobne si však myslím, že je v návrhu parku priveľa dizajnu na úkor konkrétnych športovísk. Neďaleké dunajské nábrežie sa celkom prirodzene formuje v podobnom urbánnom duchu. Futbalové, basketbalové alebo volejbalové ihriská by asi obyvatelia 700 bytov privítali skôr ako zvlnené terénne amfiteátre bez reálneho využitia.“

V Bratislave developeri len výnimočne vyhlasujú architektonické súťaže na svoje projekty. Prečo?

„Lebo ich do toho netlačí mesto, a teda je pre nich jednoduchšie, ale aj lacnejšie, najať si konkrétny ateliér. Výnimočný dizajn výškových budov však musí mesto bezpodmienečne vyžadovať a potom je už len na developerovi, ako sa s tým vyrovná. Niekto zvolí formu súťaže, iný osloví napríklad Renza Piana (talianskeho architekta, pozn. red.) a dá to na prvý raz.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 598
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 587
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 776
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 086
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 153
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 672
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 632
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 120
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 11 096
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 7 766
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu