BRATISLAVA. Názory na výškové budovy, či patria do Bratislavy, alebo nepatria, sa rôznia. Pre developerov znamenajú vyšší zisk, ak však k nim nie je vybudovaná infraštruktúra, je tu riziko, že nová štvrť bude parazitovať na okolí.
O výstavbe výškových budov sme sa rozprávali s architektom Drahanom Petrovičom. Počas pôsobenia v Kanade sám naprojektoval dve výškové budovy s viac ako 30 podlažiami vo Vancouveri a ako člen tímu projektoval výškové budovy v Portlande.
V súčasnosti pôsobí v Bratislave a nemá žiadnu ambíciu stavať tu výškové budovy.
Ako má vyzerať kvalitná výšková budova? Aké vlastnosti má spĺňať vzhľadom na okolie, kde má vyrásť?
„Ak sa bavíme o budove s výškou okolo sto metrov, tak by to mala byť ikonická stavba s výnimočným dizajnom. Veď sa na ňu budú pozerať obyvatelia mesta zo všetkých strán desiatky rokov. To sa v Bratislave zatiaľ, žiaľ, nedeje. Väčšina týchto budov sa vyznačuje nudným opakovaním jedného podlažia za druhým s minimom invencie. Jediná veža, ktorá znesie medzinárodné kritériá, je budova NBS.

Čo sa týka ich umiestnenia, tak existuje len pár dôvodov, aby v meste vyrástli. Napríklad, ak sa namiesto veľmi hustej nízkopodlažnej zástavby byty alebo kancelárie umiestnia do vertikálnej budovy – veže a vytvorí sa adekvátne veľký verejný priestor – park, ktorý v okolitej štvrti chýba.
Druhým dôvodom je využitie dopravných uzlov – vlakových alebo autobusových staníc, kde sa umiestnením výškových budov zjednodušuje dostupnosť pracovných príležitostí pre dochádzajúcich ľudí. Nemusia ďalej cestovať miestnou dopravou.
Tretím je vytvorenie nového orientačného bodu v území. Nemusí ísť nevyhnutne o 30-podlažný objekt, zväčša stačí budova zľahka prevyšujúca okolitú zástavbu.
Určite by sa však nemalo stať, že sa majiteľovi pozemku dá v územnom pláne možnosť postaviť výškovú budovu bez toho, aby to bolo prínosné pre mesto tak z urbanistického, ako aj z finančného hľadiska.“
Prečo veľa developerov v Bratislave inklinuje k výstavbe výškových budov?
„Pretože je to finančne veľmi zaujímavé. Ak dokázali kúpiť pozemok pod takouto stavbou za rozumnú cenu, tak výnosy voči nákladom vychádzajú priaznivo. Žiaľ, vo väčšine projektov je zisk aj jediným cieľom. Mám pocit, že sa tu duch arogantného mäsiara Manderlu, ktorý v Bratislave odštartoval nevhodné umiestňovanie výškových budov, pravidelne reinkarnuje. Najvážnejším súčasným príkladom zločinu na obraze mesta je výšková budova na Šancovej ulici.“
Čo si myslíte o sústreďovaní výškových budov do jednej štvrti?
„Sústreďovanie niekoľkých 30-podlažných budov na jednom mieste a zároveň tlak samosprávy na výstavbu štvorpodlažnej zástavby v centre alebo v širšom centre Bratislavy považujem za urbanistický omyl. Mesto by sa malo rozvíjať tak, ako to bolo po stáročia, keď nové budovy boli vždy o pár podlaží vyššie ako tie predchádzajúce a dominantami a orientačnými bodmi boli veže kostolov.

Žiaľ, princíp vybudovania bratislavského Manhattanu sa v minulosti prijal z mne neznámeho dôvodu a okolo mosta Apollo a na Mlynských nivách takáto štvrť vzniká.
Mesto teraz už len musí dôsledne trvať na tom, aby sa vybudovala zodpovedajúca infraštruktúra a v zodpovedajúcom množstve: jasle, škôlky, ihriská, komunitné centrá či parky.
Inak sa veľmi ľahko môže stať, že nová štvrť bude parazitovať na okolí. Obyvatelia niekoľko tisíc nových bytov budú každé ráno rozvážať deti do škôlok po celej Bratislave a ich jedinými voľnočasovými aktivitami budú susedné nákupné centra.“
Ako vnímate aktuálne vznikajúcu výškovú výstavbu v Bratislave?
„Ocenil by som zatiaľ len snahu Penty vytvoriť vo vežovom developmente v zóne Čulenova park so zrekonštruovanou Jurkovičovou teplárňou. Osobne si však myslím, že je v návrhu parku priveľa dizajnu na úkor konkrétnych športovísk. Neďaleké dunajské nábrežie sa celkom prirodzene formuje v podobnom urbánnom duchu. Futbalové, basketbalové alebo volejbalové ihriská by asi obyvatelia 700 bytov privítali skôr ako zvlnené terénne amfiteátre bez reálneho využitia.“
V Bratislave developeri len výnimočne vyhlasujú architektonické súťaže na svoje projekty. Prečo?
„Lebo ich do toho netlačí mesto, a teda je pre nich jednoduchšie, ale aj lacnejšie, najať si konkrétny ateliér. Výnimočný dizajn výškových budov však musí mesto bezpodmienečne vyžadovať a potom je už len na developerovi, ako sa s tým vyrovná. Niekto zvolí formu súťaže, iný osloví napríklad Renza Piana (talianskeho architekta, pozn. red.) a dá to na prvý raz.“