BRATISLAVA. Významná Kalinovská knižnica ostáva aj naďalej v Pisztoryho paláci na Štefánikovej ulici v bratislavskom Starom Meste.
Rozhodli o tom miestni poslanci na tohtotýždňovom mimoriadnom rokovaní staromestského zastupiteľstva, keď predĺžili nájom občianskemu združeniu (OZ) Projekt Fórum.
Knižnica ostane v paláci
Knižnica s tisíckami kníh z pozostalosti manželov Jána Ladislava a Agneši Kalinovcov len zmení miestnosť a presunie sa z pravej do ľavej časti zrekonštruovaného paláca.
"Od samého začiatku nám išlo o to, aby knižnica v paláci ostala. Ale vzhľadom na prevádzkové potreby Pisztoryho paláca, ako kultúrneho zariadenia Starého Mesta, bolo nevyhnutné jej presťahovanie z pravého do ľavého krídla paláca," skonštatoval starosta Radoslav Števčík na podľa neho viaceré nedorozumenia a interpretačné posuny knižnicu vysťahovať.
Občianskemu združeniu totiž končila nájomná zmluva a v júni na riadnom rokovaní zastupiteľstva neprešiel návrh o dva poslanecké hlasy. OZ Projekt Fórum ostáva v pôvodných priestoroch do konca septembra.
Následne sa začiatkom októbra presťahuje knižnica s knihami o divadle, filme či výtvarnom umení, exilovou slovenskou či českou literatúrou, ale aj knihami v nemčine, angličtine, maďarčine či francúzštine do menšej miestnosti v druhom krídle paláca.
"Od 1. októbra bude knižnica premiestnená do výmerovo menšej miestnosti. Aj z tohto titulu, je nájomné za užívanie nebytového priestoru nižšie, nakoľko občianske združenie bude užívať plochou menší priestor. Zo 60 metrov štvorcových sa plocha zníži na 39 metrov štvorcových," uviedla pre TASR Nora Remiarová zo staromestského miestneho úradu.
Palác rekonštruovali
Pisztoryho palác mestská časť prednedávnom zrekonštruovala za viac ako 666-tisíc eur, z čoho vyše 566-tisíc eur dostala mestská časť z nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu.
Opraviť sa podarilo značne poškodenú strechu paláca, vnútornú a vonkajšiu fasádu, okná a okenné časti a kotolňu. Obe krídla paláca majú samostatné vchody.
V ľavom krídle sídlia viaceré občianske združenia a divadlá a bude fungovať autonómne, v pravom krídle začne mestská časť s organizovaním kultúrnych podujatí.
Palác si dal koncom 90. rokov 19. storočia postaviť lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory.
Súčasťou komplexu lekárnika bola aj záhrada siahajúca až k dnešnému Slavínu, v ktorej pestoval liečivé rastliny.
Počas druhej svetovej vojny sídlilo v budove nemecké veľvyslanectvo, v období socializmu Leninovo múzeum.
Jedno krídlo sa v minulosti využívalo ako Dom zahraničných Slovákov, ktorí boli poslednými nájomníkmi do roku 2005.
V roku 1963 bol palác vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2017 ho mestská časť zaradila do siete svojich kultúrnych zariadení.
