BRATISLAVA. V Bratislave je veľmi málo miest, kam môžu ísť ľudia bez domova, preto je samozrejmé, že zostávajú na verejných priestranstvách.
Tvrdia to zástupcovia mimovládnych organizácií v otvorenom liste, ktorým reagujú na vyjadrenia starostky bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice Alžbety Ožvaldovej.
Starostka v letnom čísle Biskupických novín napísala, že keď sa bezdomovci budú zdržiavať pod stromami, pošle na nich hasičské autá.
Agentúru SITA o tom informoval zástupca riaditeľa neziskovej organizácie Depaul Slovensko Jozef Kákoš.
Vodnými delami na bezdomovcov
Alžbeta Ožvaldová v miestnych novinách odpovedala na list obyvateľky Podunajských Biskupíc, ktorá sa sťažovala na bezdomovcov, ktorí si „rezervovali“ lavičky pred panelákmi a okrem toho obťažovali domácich krikom a znečisťovaním okolia.
„Je neúnosné, aby vás vo dne i v noci obťažovali bezdomovci. Minulý rok sme dali odstrániť lavičku na zastávke, odstránime ďalšie lavičky, lebo nemáme inú zákonnú možnosť, ako ich odtiaľto vytlačiť,“ napísala v letnom čísle Biskupických novín Ožvaldová.
Starostka pripomenula, že podnet riešila aj s mestskou políciou a o pokutovaní bezdomovcov je zbytočné hovoriť, pretože pokuty nemajú z čoho platiť.
Násilné riešenie
Predstavitelia bratislavských mimovládnych organizácií tvrdia, že represie, ktoré chce starostka uplatniť, iba podporia ďalšie násilie.
Odmietanie zo strany občanov a úradov totiž bezdomovcov zahnalo na okraj spoločnosti.
„Preto, že odmietate problémy ľudí bez domova vidieť a systematicky riešiť, ešte stále s bezdomovectvom vo svojej mestskej časti zápasíte,“ odkazujú neziskovky starostke.
Súčasne pripomínajú, že na Slovensku máme množstvo odborníkov a organizácie, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova, „stačí ich len osloviť, požiadať o pomoc a vytvoriť vhodné podmienky na ich prácu“.
Miesto pre ľudí bez domova
Podľa Kákoša v Podunajských Biskupiciach nemajú ani terénnu službu pre ľudí bez domova, ani nízkoprahové denné centrum či nocľaháreň.
„Vodné delá nie sú riešenie a nenahradia bývanie. Ak ich vyženiete, vrátia sa. Oni tu totiž stále sú a budú tu, nemajú domov,“ uviedol Kákoš.
Pod otvorený list sa podpísali organizácie pracujúce s ľuďmi bez domova v Bratislave - Depaul Slovensko, n.o., Domov Sv. Jána z Boha, n.o., Komunita Sant´Egídio, OZ Kresťania v meste, OZ Proti prúdu, OZ Stopa a OZ Vagus.
Reakcia starostky Podunajských Biskupíc
Vážení predstavitelia mimovládnych organizácií,
V mene obyvateľov mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice sa ohradzujeme voči Otvorenému listu, ktorý je tendenčný a obsahuje viac emócií ako faktov.
Ceníme si, ctíme a podporujeme prácu každého človeka ako aj organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova. V našej mestskej časti pôsobí OZ Resoty, ktoré sme viackrát navštívili nie len za čias pána Srholca. OZ Resoty dodnes podporujeme aj finančne a nezabúdame ani na vianočné dary. Okrem toho poskytuje naša mestská časť aj jednorazové príspevky ľuďom, ktorí potrebujú pomoc a pomáhame im so zamestnaním. Mestská časť by rada ponúkla prácu ľuďom bez domova. Pravda je však taká, že sa nám na verejnoprospešné práce v letnom období nikto neprihlásil. Pracovníci Depaul Slovensko navštívili našu mestskú časť za účelom spolupráce, ktorú sme privítali. Od tej doby prešli mesiace, no viackrát nás už nikto nekontaktoval.
V reakcii na sťažnosť jedného z mnohých rozhorčených obyvateľov sme vôbec nemali na mysli, že budeme z hasičského auta púšťať vodu na neprispôsobivých občanov. Mokrá tráva by ale mohla zabrániť tomu, aby sa občania pod oknami našich obyvateľov združovali, konzumovali alkohol a svojim neprípustným správaním rušili pokoj v ich domácnostiach. Dávame do pozornosti článok denníka SME publikovaný 20.07.2017 na strane 8 kapitolu „Namáčajú schody“.
Interpretáciu typu „Bezdomovcov chcú v Podunajských Biskupiciach vyháňať vodnými delami“ považujeme za nemiestnu, zámerne bulvárnu a v neposlednom rade za nepravdivú.
Určite budeme spolupracovať s magistrátom a čakáme na novú koncepciu s ľuďmi bez domova. Samozrejme by sme boli najradšej, keby všetci ľudia mali prácu, domov a pokoj v duši. Na druhej strane má však každý občan právo žiť v pokoji, nebáť sa o mravnú výchovu svojich detí a po práci nerušene užívať svoje súkromie vo vlastnej domácnosti. Pokiaľ ľudia bez domova nerušia neprispôsobivým správaním ostatných, nikto ich nikam vyháňať nebude. Mestská časť ako aj jej obyvatelia im ochotne podajú pomocnú ruku a je už len na nich, či ju prijmú.
Prácu tretieho sektora si ceníme a je nám ľúto každého človeka, ktorý sa ocitol bez domova. Veríme, že spoločnými silami sa nám aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami podarí vzniknutú situáciu riešiť a neblahý dopad bezdomovectva aspoň trocha zmierniť.
