BRATISLAVA. Na lukratívnych pozemkoch vedľa Zimného štadióna Ondreja Nepelu mal najprv vyrásť obytný komplex, neskôr podzemné garáže.
Ani jeden zámer napokon neprešiel a na Ulici odbojárov na mieste bývalého Národného cyklistického štadióna vyrastá športový park Jama.
Svojou veľkosťou a využitím sa zaradí k Medickej záhrade a Sadu Janka Kráľa, ktoré Bratislavčania často vyhľadávajú na oddych v meste.
Rozprestierať sa bude na rozlohe 17-tisíc štvorcových metrov, čo je zhruba rozloha dva a pol futbalového štadióna. Podľa starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého ide o najväčší projekt parku v hlavnom meste za uplynulých tridsať rokov.
„Vybudovať park v strede mesta, na parcelách, kde sa dá stavať, to sa nepodarí každý deň,“ tvrdí.
Park plánuje otvoriť v septembri. A teda ešte pred župnými voľbami, v ktorých Kusý kandiduje za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.
Park bude mať dve zóny
S výstavbou parku sa začalo v úvode tohto roka. Novomestská samospráva si na ňu vybarala elektronickou aukciou firmu Omoss z Trstenej. V súčasnosti je park kompletne vybudovaný a osadené sú už aj lavičky, koše či stroje na cvičenie.
Vybudované sú aj toalety, bežecká dráha a cyklookruh v hornej časti parku určený primárne pre deti, keďže nejde o profesionálnu pretekársku dráhu.
Pracovníci vysadili už aj 180 ihličnatých a listnatých stromov, vyše 1350 kríkov, takmer 13-tisíc kvetov a 455 vodných rastlín.
„Momentálne sa finalizuje hygienické zariadenie, dokončujú sa sadové úpravy a ostáva inštalovať multifunknčné ihrisko. Popri tom sa pripravujú podklady pre kolaudáciu,“ povedal hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.
Park má byť rozdelený na dve zóny - na hornú a dolnú.
Horná časť areálu bude určená na aktívny oddych. Nachádzať sa v nej bude multifunkčné ihrisko s vyznačenými čiarami na minifutbal a streetball, tenisové kurty, stroje na fitnes cvičenie, parkourové zostavy, stoly na stolný tenis, ihriská na petang, chodníky na korčuľovanie, bežecká dráha či cyklistický okruh.
V dolnej - relaxačnej - časti parku bude zas amfiteáter, množstvo zelene a jazierko. „Spodná úroveň parku je skôr intímna, divoká a nepravidelná,“ povedal Tettinger.
Vstup do nového parku v Novom Meste bude zadarmo, rovnako ako aj všetky športoviská a atrakcie.

Vyhliadkové móla a jazero ako zdroj závlahy
Okrem športovej a kultúrnej zóny bude v areáli aj komerčná. Tá návštevníkom ponúkne kaviareň či letnú čitáreň. Na prevádzkovateľa občerstvenia vypíše mestská časť verejnú obchodnú súťaž.
V parku sa budú nachádzať aj viaceré vyhliadkové móla. „Vzniknú nimi nerušené zóny s výhľadmi orientovanými na zeleň,“ ozrejmil Tettinger.
Rekreačný dojem parku dotvorí aj umelo vybudované jazierko. Technicky pôjde o dve navzájom prepojené nádrže. Nie sú určené na kúpanie počas letných horúčav, návštevníkom majú skôr esteticky skrášliť priestor.
Celkovo však budú mať oveľa dôležitejšiu funkciu. Budú zadržiavať vodu a slúžiť ako zdroj parkovej závlahy.
Do jazera totiž vedú zo zelených, ale aj spevnených plôch drenážne rúrky, ktoré z nich odvedú dažďovú vodu. Tým, že si ju bude park sám zachytávať a využije ju na zavlažovanie vlastnej zelene, ide zatiaľ o jeden z mála projektov efektívneho manažmentu vôd v krajine. V zahraničí je však už tento proces pri výstavbe podobných areálov bežnou praxou.
Okrem zberu dažďovej vody do jazera je park ekologický aj tým, že v ňom budú dve studne využívajúce podzemnú vodu. Ňou budú zeleň v parku zavlažovať tiež.
Park za dva milióny eur
Výstavba Jamy vyjde približne na dva milióny eur. Zhruba 1,2 milióna získalo Nové Mesto z Nórskych fondov, zvyšnú časť doplatí zo svojho rozpočtu.
Nórsko, Island a Lichtenštajnsko prispievajú totiž európskym krajinám na projekty, ktoré chránia životné prostredie, obnovujú kultúrne pamiatky či prehlbujú sociálne vzťahy.
Mestská časť rieši zámer výstavby parku od roku 2013. Nie všetci Novomešťania však chceli, aby na mieste bývalého Národného cyklistického štadióna Vlastimila Ružičku vyrástol park.
Na verejných stretnutiach s obyvateľmi, ktoré miestna samospráva za uplynulé roky niekoľkokrát zvolala, odzneli rôzne návrhy - od akvaparku až po parkovací dom.
„Nakoniec však bolo najviac ľudí za vybudovanie športového parku,“ povedal Tettinger.
Park dostal prívlastok športový, pretože podľa územného plánu hlavného mesta majú byť pozemky, na ktorých stojí, využité na šport. Môžu sa na nich nachádzať štadióny, haly, plavecké bazény či ihriská.
Atraktívna poloha lákala stavebníkov
Nový mestský park vyrastie na mieste, kde sa kedysi nachádzal Národný cyklistický štadión. Ten vznikol ako jedno zo športovísk nového športovo-rekreačného komplexu Tehelné pole, ktorého súčasťou bol aj futbalový štadión, zimný štadión, tenisové kurty a letné kúpalisko.
Areál so športoviskami bol náhradou za tie v Petržalke, ktorú spolu s halami a kúpaliskami v roku 1938 obsadilo a odčlenilo od Bratislavy nacistické Nemecko.
Cykloštadión, ktorý začali stavať v roku 1940, pomenovali po legendárnom cyklistovi Vlastimilovi Ružičkovi, ktorý bol trikrát členom víťazného tímu Československej republiky na Pretekoch mieru.
Po zmene režimu v roku 1989 a výstavbe športovísk aj v iných častiach mesta sa začal z areálu Tehelného poľa vytrácať život. Cyklistický štadión napokon schátral a počas rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu ho v roku 2010 zbúrali.
Pôvodne bol majetkom Slovenského združenia telesnej kultúry. Od roku 2006 však opakovane menil majiteľov. Združenie ho najprv odpredalo Slovenskému zväzu cyklistiky. Následne areál odkúpila firma Winn, ktorá ho neskôr odpredala rakúskej firme Strabag Development SK.
Tá chcela na jeho mieste vybudovať obytnú zónu. Mesto však s jej zámerom nesúhlasilo. V roku 2007 sa preto so spoločnosťou dohodlo na zámene pozemkov, a tak sa hlavné mesto stalo vlastníkom pozemkov pod bývalým cykloštadiónom.
Počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 využilo mesto areál ako dočasné parkovisko pre športových fanúšikov. Zmestilo sa naň zhruba tristo áut.
Po skončení šampionátu chcel magistrát na pozemku postaviť podzemné garáže so 450 miestami pre autá. Tie mali doplniť nedostatok parkovacích miest v podzemných garážach novo zrekonštruovaného zimného štadióna.
Garáže mala vystavať mestská organizácia Generálny investor Bratislavy. Ten však po vykonaní inžiniersko-geologického prieskumu, ktorý vyhodnotil lokalitu len ako podmienečne vhodnú na výstavbu veľkokapacitných podzemných garáží, od zámeru upustil.
Následne získala od bratislavského magistrátu areál do správy mestská časť Nové Mesto s tým, že v ňom má vybudovať mestský park s funkciami športu a rekreácie.