BRATISLAVA. V Bratislave má takmer každá mestská časť svoje kúpalisko. V Novom Meste je to Tehelné pole, v Petržalke Matadorka a v Starom Meste Mičurin.
Sú však kúpaliská, ktorých bazény ostávajú prázdne aj počas tých najteplejších dní. Vznikali počas turbulentných rokov druhej svetovej vojny a ich história je už opradená rôznymi mestskými legendami.

Začalo to Lidom
Bratislavčania sa v minulosti chodievali kúpať do Dunaja na Lido. Vzniklo v 20. rokoch minulého storočia na petržalskje strane rieky asi 500 metrov dolu prúdom od Starého mosta. Rieka tu tvorí mierny záhyb, kde sa prirodzene vytvára štrková plytčina. Je to miesto prirodzene vhodné na kúpanie.
Na začiatku mali hostia k dispozícií štrkový breh, kabínky na prezliekanie, ale aj cukráreň a reštauráciu. V roku 1934 tu pribudol 33 metrov dlhý bazén, v ktorom trénovali aj bratislavskí plaveckí šampióni.
Keď však v roku 1938 pričlenili Petržalku k nacistickému Nemecku, Bratislavčania prišli nielen o športoviská, ktoré sa tu nachádzali, ale aj o obľúbené kúpalisko. Vtedy sa začalo uvažovať nad výstavbou nových kúpalísk na opačnej strane rieky. Ako prvé postavili kúpalisko Tehelné pole, už v roku 1940.
„Je to unikátne kúpalisko. Už už v roku 1943 tu boli tri bazény a 10-metrová skokanská veža. Funguje dodnes,“ zaspomínal historik Vladimír Tomčík na kúpalisko, ktoré bolo v minulosti známe hlavne svojou studenou vodou.
Bazén pre neplavcov
Z kúpalísk, ktoré naprojektovali po tom, ako Petržalka pripadla Nemecku, bolo kúpalisko v Podhradí na Žižkovej ulici najvýnimočnejšie a najhonosnejšie. Možno práve preto sa ho nikdy nepodarilo dokončiť. Dnes je z neho betónový skelet obrastený zeleňou, o ktorý sa vďaka jeho lukratívnej polohe pri River Parku a novej štvrti Zuckermandel zaujímajú developeri.
„Na to obdobie, teda 40. roky minulého storočia, to bola úplná rarita. Voda do hlavného bazéna mala stekať z Hradného kopca po skale a tak sa ohrievať. Bol to vlastne ekologický projekt,“ spomína Tomčík.
Kúpalisko v Podhradí začali stavať v roku 1942 v bývalom stredovekom kameňolome, ozrejmuje sprievodca po Bratislave a aktivista Ivor Švihran. Prázdny a zarastený bazén je častou zastávkou počas jeho prechádzok menej známou Bratislavou. V tom období ešte steny kameňolomu neboli zarastené stromami a zeleňou tak ako dnes.
„Bolo inšpirované pražským kúpaliskom na barrandovských terasách, ktoré postavili v 30. rokoch minulého storočia,“ povedal Švihran.