Podľa plánovača cesty prejdete vzdialenosť medzi Bratislavou a Trnavou autom za 32,3 minúty. Keď 1. augusta 1908 Andrej Kvas odštartoval svoje lietadlo z Bratislavy a uskutočnil prvý medzimestský let na Slovensku, do Trnavy priletel za 58 minút.
Takúto informáciu nám podávajú zhodne všetky encyklopédie, ale podľa niektorých autorov to je výmysel, vraj Kvas vtedy ešte opravoval bicykle.

Napriek rozporuplným informáciám je Andrej Kvas považovaný za priekopníka slovenského letectva.
Letectvo bolo vtedy ešte v plienkach a pamätníci spomínajú, že Kvas dokonca lietal bosý. Nie preto, že by bol tak chudobný, ale išlo o záťaž vtedajších strojov. Každý gram zrejme zohrával úlohu a Kvas svoje letecké predstavenia isto predvádzal hladný, bez obeda či raňajok.
Pochádzal z rodiny dolnozemských Slovákov, bol nadšencom aviatiky, v podstate na kolene si zostrojil svoj prvý vlastný lietajúci stroj. Padáky vtedy neexistovali, a hoci jeho vystúpenia nedopadli vždy dobre, mal však šťastie, prečkal niekoľko havárií a prežil.
Jeho núdzové pristátie na rieke Hornád miestne spišské noviny takto zaznamenali: „Tri razi višol do luftu, štvrty raz kedy vyľecel, naramni viter nastal a on, abi še ľitacemu nastroju vekša ňehoda ňeprihodzela, nástroj do Hornada zaprovadzil.“
Ale do histórie bratislavského letectva sa nezapísal len Andrej Kvas, veď naše mesto sa môže pýšiť neuveriteľne bohatou leteckou históriou a mnohými prvenstvami pri rozvoji lietania.
Boli to časy, keď lietanie doslova vyrastalo z plienok, piloti vo vzdušných súbojoch po sebe spočiatku strieľali revolvermi a ľudia sa smiali, že na nepriateľa zhadzujú tehly. Lenže vývoj neuveriteľne rýchlo napredoval a vojenskí piloti v prvej svetovej vojne boli doslova uctievanými polobohmi.
V spomienkach na boje na talianskom fronte nemožno nespomenúť skupinu našich bratislavských krajanov – boli to letecké hviezdy, najlepší stíhací piloti rakúsko-uhorskej armády.

Velil im kapitán Josef von Maier a ďalšími esami boli Frigyes Hefty, Adolf Preler, August Horváth, Ferdinand Udvardy či Fritz Wowy zo slávnej a bohatej vinohradníckej rodiny, ktorý zahynul na južnom fronte pri Gorici.
Pochovaný je na cintoríne na Kozej bráne a pomník mu vytvoril Alojz Rigele.
Napokon ako z romantický príbeh z filmu Červený barón vyznieva pohreb Jozefa Kissa, najúspešnejšieho stíhacieho letca z nášho mesta (mal zapísaných 19 zostrelov), ktorý pochádzal z miešanej, maďarsko-slovenskej rodiny, ukončil priemyselnú školu na Fajnorovom nábreží a zahynul vo vzdušnom súboji v južnom Tirolsku.

Vtedy ešte medzi leteckou elitou panovali džentlmenské maniere.
Keď Kissa pochovávali, počas obradu nad cintorínom preleteli talianske lietadlá a na znak úcty zhodili veniec s nápisom v taliančine, francúzštine a angličtine na stuhe „Nášmu odvážnemu nepriateľovi“.