Vladimír Tomčík, historik združenie Devínska brána
Na Bazovej ulici, na miestach, kde dnes stojí nový obytný dom nazvaný podľa slávneho katalánskeho architekta Gaudího, liečili tuberkulózu. Budovy domáci nazývali tubera baraky.
Na Miletičovej, tam kde je dnes budova Doprastavu, boli zas prízemné drevené objekty, kde liečili ešte strašnejšie infekčné ochorenia. Bratislavčania ich volali cholera barakmi a zrejme z obavy pred rozširovaním nemoci ich postavili medzi poľami a záhradami za vtedajšou hranicou mesta. V ohradených objektoch pripomínajúcich stavby koncentráku sa nachádzali pracoviská Epidemiologickej nemocnice.
V čase prvej republiky tu pôsobil významný slovenský farmakológ a toxikológ MUDr. Ladislav Vrbovský, ktorý neskôr viedol Oddelenie toxikológie na Ústave experimentálnej farmakológie SAV.
Cholera, choroba podľa ktorej baraky nazvali, je nebezpečná infekčné onemocnenie prenášané pitnou vodou znečistenou výkalmi. Druhou možnosťou prenosu cholery sú kontaminované potraviny.
Desaťtisíce mŕtvych sa najmä v predminulom storočí kruto zapísalo do našej histórie a o ničom inom nie je ani historický román Joža Nižňanského Cholera. Hovorí o epidémii tejto choroby a následnom kruto potlačenom sedliackom povstaní na východnom Slovensku.
Hoci sa v tom čase už temer úplne podarilo zlikvidovať epidémie morovej nákazy, objavili sa nové katastrofy – kiahne, tuberkulóza a cholera.
Cholera sa prejavuje nevoľnosťou, kŕčami v bruchu, vodnatou hnačkou, zvracaním, teplotou a v ťažkých prípadoch (dodnes) končí úmrtím pacienta.
Hoci úrady vydali prísne predpisy a usilovali sa zamedziť šíreniu nákazy, ustanovili vojenské hliadky, ktoré prísne dohliadali na pohyb obyvateľstva, ale ich snaha bola márna.
V roku 1831 sa nakazilo vyše pol milióna ľudí a podľa dobových dokladov z nich neprežilo 237 691.
Liečilo sa púšťaním žilou, prikladaním pijavíc a predovšetkým potením.
Pochovávalo sa v noci, do masových hrobov, bez zvonenia, kňaza i bez účasti príbuzných. Spolu s telom do hrobov dávali aj spálené šaty a periny obetí a zasypali ich vápnom.
Epidémie cholery sa vracali a ich šírenie bolo podmienené predovšetkým nedostatočnou hygienou.
O zlepšenie daného stavu sa pričinil najmä Ľudovít Markušovský zo Štrby, ktorý založil Štátnu spoločnosť pre zdravotníctvo a pričinil sa o vydanie zákona (č. 14/1876), ktorý sa stal základom pre vytvorenie zdravotníckej starostlivosti u nás.
Bol to mimoriadne pokrokový zákon. Usiloval sa v 176 paragrafoch problematiku zdravotníctva riešiť komplexne.
Konkrétne sa zaoberal čistotou životného prostredia, vrátane vody, ovzdušia i verejnej hygieny. Riešil otázky čistoty miest, zdravotnej kontroly potravinových obchodov a výsekov mäsa a potvrdenie úradného lekára o vhodnosti potravín. Veľký dôraz kládol aj na starostlivosť a ochranu detí predškolského veku.
