Správu sme aktualizovali
STARÉ MESTO. Na mieste niekdajšej pýchy Bratislavy - Parku kultúry a oddychu (PKO) - vyrastie ako prvý spomedzi troch objektov rezidenčný komplex.
Na Dvořákovom nábreží medzi Výskumným ústavom vodného hospodárstva a bývalým námestím pri blokoch PKO tak pribudne takmer päťsto bytov.
Nadviažu na River Park II pozdĺž dunajskej promenády.
S výstavbou plánuje spoločnosť Cresco Group začať v marci 2019 a dokončiť by ju chcel do dvoch rokov. Projekt z hľadiska vplyvov na životné prostredie už posudzuje ministerstvo životného prostredia.
Sklo, obchody a parkovanie
Základ rezidenčného komplexu bude pozostávať zo štyroch a piatich poschodí, z ktorého budú vychádzať štyri lichobežníkové bloky. Tie budú mať maximálne deväť podlaží a majú na nich vzniknúť átriá plné zelene smerom k rieke. Slúžiť však budú len majiteľom bytov a nebudú verejné.
„Projekt je vo svojej navrhovanej podobe príkladom "developerského urbanizmu", teda snahy o nastavenie projektu v prospech absolútnej maximalizácie zisku, čo je možné vďaka absencii silnejšej regulácie zo strany mesta,“ povedal Adrian Gubčo, geograf a spoluautor blogu Bratislava YIMBY.
Hoci takýto prístup developera je podľa neho pochopiteľný, z hľadiska širšej komunity môže byť škodlivý. „Je neprípustné, aby takmer v centre mesta v dotyku s kľúčovým verejným priestorom Bratislavy vznikla takáto "citadela",“ dodal.
Projekt totiž počíta s 295 bytmi a so 174 apartmánmi. Dokopy sa má v komplexe nachádzať aj 661 parkovacích miest. Všetky budú umiestnené v podzemí. Vchádzať sa na ne bude rampou cez nový odbočovací pruh z Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu.
Okrem bytov majú byť súčasťou rezidencie aj obchody, reštaurácie, kaviarne či wellness. Nachádzať sa budú na prízemí, podobne ako je to aj v River Parku.
Nová budova má byť najmä zo skla, dotvorená kamenným obkladom.
V projekte chýbajú verejné priestranstvá
Za probelmatické považuje Gubčo minimálny podiel verejných priestranstiev oproti privátnym, vrátane tých častí pozemku, ktoré by mali byť otvorené voči promenáde.
„S tým súvisí neaktívny parter, kde developer uprednostnil rezidenčnú funkciu pred komerčnou, čo by zónu viac zatraktívnilo a oživilo,“ vysvetlil. Kriticky sa stavia aj k riešeniu pešej, či cyklistickej dopravy, kde oproti súčasnosti nepríde ku žiadnym zlepšeniam.
Ako príklad úspešnej premeny nábrežia uvádza Gubčo napríklad nábrežie AkerBrygge v Oslo, ktorého úspech je založený na mimoriadnej polyfunkčnosti zóny a otvorenosti a veľkorysosti verejného aj poloverejného priestoru.
„Nejde o nič nepredstaviteľné ani v Bratislave, dobrým začiatkom by bolo odstránenie súkromných predzáhradiek, otvorenie parteru a doplnenie občianskej vybavenosti v podobe komercie aj väčšieho verejného zariadenia s kultúrno-spoločenskou funkciou,“ povedal.
Problém vidí Gubčo v postavení mesta. Bratislavský magistrát totižto podľa neho nemá pripravenú žiadnu víziu ani koncepciu dunajských nábreží alebo iných strategických území.
„Územný plán mesta je nedostatočným a nekvalitným nástrojom, územný plán zóny neexistuje. Bratislava len reaguje na výzvy a zámery iných, nie je schopná sama tvoriť hodnoty a prispievať k budovaniu kvalitných mestských štvrtí,“ povedal.
Tento stav je podľa neho zapríčinený dlhodobým zanedbávaním strategického a územného rozvoja spojeným s finančným, kapacitným a odborným podcenením.
River Park II a planetárium
Rezidenčný komplex na Dvořákovom nábreží je len jednou z troch častí zástavby, ktorá má na mieste bývalého PKO vzniknúť. Okrem bytov - časti A, má na nábreží vzniknúť aj planetárium - časť B, a River Park II - časť C.
Planetárium sa pritom mnohým aktivistom nezdá ako adekvátna náhrada za niekdajšie kultúrno-spoločenské centrum. Kedysi sa totiž navrhovalo, že namiesto PKO by mohlo vyrásť kultúrne centrum či knižnica.
Okrem spoločnosti Cresco Gorup je developerom aj finančná skupina J&T Real Estate, ktorá zabezpečí pokračovanie River Parku.
Pozemky spolu s budovami bývalého PKO dostala od bratislavského magistrátu za symbolické euro spoločnosť Henbury Development. Jej súčasným nástupcom je firma Woal, ktorá je aj predkladateľom návrhu na výstavbu bytov.

Protihodnotou pre mesto za kontroverzný odpredaj bolo, že investor ukončí s mestom spory a nebude si cez súd od magistrátu vymáhať vyrovnanie nárokov, práv a pohľadávok za vyše 43 miliónov eur.