KARLOVA VES. Z úplného centra Bratislavy sa stačí odviezť pár zastávok električkou, prejsť niekoľko desiatok metrov a môžete si v Karloveskej zátoke zaplávať alebo sa člnkovať. Územie ohraničené mostom Lafranconi, Botanickou ulicou, Dunajom a Čiernym potokom je však veľmi atraktívne aj pre developerov.
Aby tu nevyrástla ďalšia nevhodná výstavba, mestská časť Karlova Ves chce až do schválenia nového územného plánu zóny toto územie chrániť päťročnou stavebnou uzáverou. Ten by mal podrobnejšie ako dnes určovať, aké stavby by v tejto oblasti mohli v budúcnosti vyrásť.
„Územný plán teraz dovoľuje viac, ako by sme si želali. Chceli by sme to tu lepšie usporiadať,“ ozrejmila starostka mestskej časti Dana Čahojová. Chce, aby toto územie aj v budúcnosti bolo využívané primárne na šport a rekreáciu.
Mestská časť vyhlásila už dvakrát na územie Karloveskej zátoky stavebnú uzáveru. Okresný úrad Bratislava lV ju vždy zrušil. Najprv v roku 2013 a potom v roku 2016.
„Nemohli sme sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol, a preto sme sa obrátili na prokuratúru, aby preskúmala postup úradu v tejto veci,“ ozrejmila starostka Čahojová.
Krajská prokuratúra vyhodnotila, že postup samosprávy bol zákonný. Za nezákonné označila konanie okresného úradu. Preto podala proti jeho rozhodnutiu protest. Okresný úrad posunul protest prokurátorky na ministerstvu dopravy a výstavby. Jeho sekcia výstavby protestu prokuratúry nevyhovelo.
Karloveská samospráva a aj Krajská prokuratúra preto podali voči výkladu okresného úradu rozklad. Celý spor skončil u ministra dopravy Árpáda Érseka, ktorý šéfuje rozkladovej komisii. Tá rozhodne, či dá za pravdu mestskej časti, alebo okresnému úradu.
Starostka si myslí, že individuálne práva nemôžu byť nadradené nad verejný záujem. Ministra požiadala o stretnutie. „Štátne orgány sa pri rozhodovaní o území celospoločenského významu nemôžu opierať výlučne o ústavné právo niektorých vlastníkov vlastniť majetok. Podľa nášho názoru musia prihliadať aj na ústavnú povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo,“ napísala ministrovi.
Podľa hovorkyne rezortu Karolíny Duckej ministerstvo rozhodne v zákonnej lehote. Stretnutie ministra so starostkou Karlovej Vsi nepotvrdila.
História Karlovoveskej zátoky
Územie Karloveskej zátoky v minulosti daroval gróf Lanfranconi mestu na šport a rekreáciu. Mestská časť by chcela, aby sa zátoka na tieto účely využívala aj naďalej.
„Vodáci a rekreanti tu žijú v symbióze s prírodou a my by sme boli veľmi radi, keby sa toto zachovalo aj do budúcnosti,” ozrejmil ochranár a miestny poslanec Jaromír Šíbl.
V zátoke sa zachovali prirodzené brehy so štrkovými plážami a lužným lesom ako významné biotopy pre mnohé vzácne druhy živočíchov.
„Karloveské rameno patrí medzi posledné nenarušené miesta v našom hlavnom meste,“ upozornil Šíbl.
V zátoke funguje na lodi obľúbená krčma Mark Twain a viaceré lodenice. Ich história siaha do roku 1932, keď bol založený Klub bratislavských kajakárov, o tri roky neskôr vodácky klub Tatran. Vyrástlo v nich množstvo špičkových športovcov. Začínali tu napríklad Jana Dukátová, bratia Hochschornerovci alebo bratranci Škantárovci. Samotné lodenice sú od roku 2007 národnými kultúrnymi pamiatkami,
Juraj Kadnár, predseda vodáckeho klubu Tatran, snahu mestskej časti podporuje.
„Prosím kompetentných, aby rozhodli v prospech tohoto územia a aby sa zamedzilo nekoordinovanej výstavbe, ktorá tu v minulosti bola a ktorá hrozí aj ďalej,” povedal Kadnár. Karloveskú zátoku s Karloveským ramenom Dunaja považuje za jedinečnú z pohľadu rozvoja vodáckeho športu.
„V Bratislave nemáte iné miesto na kanoistiku. Je to dnes jediné prírodné rameno Dunaja v rámci Bratislavy, ktoré je vhodné na výcvik mládeže,” ozrejmil Kadnár.
V zátoke sú aj lodenica Univerzity Komenského či verejná lodenica mestskej časti Karlova Ves. Túto sa mestská časť aktuálne chystá kompletne prestavať. S prácami plánuje začať už v auguste.
Developeri v zátoke
V Karlovoveskej zátoke bol doteraz najaktívnejší developer J&T Real Estate (JTRE). Vybudoval dva terasovité domy so 142 bytmi v rámci projektu Karlovoveské rameno I a v rámci projektu Karlovoveské rameno II päťposchodovú budovu s 35 apartmánovými bytmi a šesť apartmánov.
JTRE tiež postavil River Park a na Dvořákovom nábreží plánuje postaviť aj River Park II.
„Spoločnosť pri svojich projektoch dbá na danosti územia, rešpektuje požiadavky verejnosti a územného plánovania,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Daniela Stričková. V minulosti podľa nej JTRE skultivovala a vyčistila územie v mestskej časti a vybudovala rozsiahlu promenádu, ktorú odovzdala mestu. Vybudovala tiež protipovodňovú ochranu.
„Naša spoločnosť je pripravená ďalej sa podieľať na rozvoji verejných priestorov,“ dodala Stričková.
Podľa starostky Čahojovej aj ochranára Šíbla však taká rozsiahla výstavba ako projekty Karloveské rameno I a II do Karlovoveskej zátoky nepatrí. Ich vznik pripisujú zlyhaniu kontrolných mechanizmov, či už na úrovni mesta, alebo ministerstiev.
„V území, ktoré bolo primárne určené v územnom pláne pre šport a rekreáciu, sa postavili takéto opachy, ktoré v žiadnom prípade tomuto účelu neslúžia. Slúžia na zvyšovanie ziskov developerov. Preto bojujeme o to, čo nám tu ešte ostalo,“ uviedol Šíbl.
Vďaka tlaku verejnosti neuspel projekt Karloveské Rameno III, v rámci ktorého tu mal pribudnúť tretí terasový dom so 78 bytmi.
Developeri podľa nej čakajú na vhodnú atmosféru alebo nedostatočnú kontrolu inštúcií, aby svoje plány uskutočnili.
„Stretávame sa bežne s tým, že podnikatelia a stavebníci sa pokúšajú zlomiť alebo prekročiť regulatívy platného územného plánu,“ ozrejmila Čahojová.
Ak sa nepodarí stavebnú uzáveru presadiť, jedinou možnosťou bude kontrolovať na stavebnom úrade dodržiavanie dnešných regulatívov.
„Poskytuje, žiaľ, dostatočne veľkú vôľu na to, aby vyrástli veľké stavby, ktoré si tu neželáme,“ povedala Čahojová.
Prípadné zamietnutie stavebnej uzávery v Karloveskej zátoke podľa nej môže byť precedensom pre podobné prípady, či už v Karlovej Vsi, alebo iných metských častiach.
„To je to najhoršie. Máme pripravenú stavebnú uzáveru aj pre územie na Starých gruntoch, keďže nechceme ich zmenu na Dlhé diely dva. Tam máme jeden veľmi problematický projekt. Postupovali sme podobne ako v prípade Karloveskej zátoky a snažili sme sa ju pripraviť tak dôkladne, aby nebola napadnuteľná,“ uzavrela Čahojová.
