Bratislava mi občas pripravuje zaujímavé prekvapenia. Minule som na kohosi čakala na Primaciálnom námestí a začula som zvláštny zvuk, ktorý mocnel.
Bolo to, ako keby niekto nôtil. Nebola som si istá, či to nepočujem len ja, či to nie je nejaký prelud. Ale všimla som si, že aj ostatní ľudia na námestí sa začali obzerať, odkiaľ ten zvuk ide.
Nešiel z kancelárie primátora ani z magistrátu. Hlas sa ozýval z otvorených okien teologickej fakulty.
Postupne sa k nemu pridávali ďalšie a ďalšie hlasy a my vonku sme sa nečakane ocitli na skúške cirkevného zboru.
Z okien sa na nás valil harmonický spev. Turisti prechádzajúci cez námestie vyvracali hlavy a uznanlivo prikyvovali. Vedľa mňa na lavičke sedeli nejakí chalani, ktorí sa po nemecky zhovárali, kde je v Bratislave najlepší burger. Aj oni stíchli. A na konci piesne neviditeľnému zboru aj zatlieskali!
Skvelé, tieto nečakané bonusy letných horúčav!
