STARÉ MESTO. Keď primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal v polovici mája vyhlásil stav v Horskom parku za alarmujúci a žiadal nebezpečné stromy vyrúbať, ochranári nesúhlasili. Proti výrubu sa postavili aj občania. Obávajú sa tlaku developerov, keďže nová výstavba sa tlačí na samotnú hranicu chráneného areálu vo štvrtom stupni ochrany. Opakovaná obhliadka alarmujúci stav stromov nepotvrdila.
„Situácia v Horskom parku má ďaleko od kritického stavu drevín a za normálneho počasia rozhodne nie sú návštevníci ohrození na živote či zdraví,“ uviedol Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody – Regionálneho centra ochrany prírody Bratislava. Takáto situácia celkom prirodzene nastáva nielen v Horskom parku len počas búrky či silného vetra.
Terénna obhliadka, ktorú zvolal okresný úrad, sa 20. júna zamerala na najfrekventovanejšie miesta chráneného areálu. „Identifikovali sme asi 20 stromov, ktorým sa vo väčšej miere oreže koruna. V prípadoch suchých stromov sa zreže celá koruna s tým, že ponecháme ich kmene pre chránené druhy živočíchov, ktoré sú na ne naviazané,“ ozrejmil Kovarik.
Vstup na vlastné nebezpečenstvo
Magistrát na jar vytypoval asi 200 stromov, ktoré podľa neho ohrozujú ľudí, a žiadal ich vyrúbanie.
„Po obhliadke sme zistili, že v parku sú stovky stromov, ktoré bezprostredne ohrozujú život a zdravie občanov,“ povedal primátor Ivo Nesrovnal. Magistrát preto pri vstupoch do obľúbenej oddychovej zóny osadil tabule s upozornením, že vstup je len na vlastné riziko.
Ochranári na výrub odporučili iba tri stromy a niekoľko ďalších na orez.
Na pracovnom stretnutí 31. mája sa mesto dohodlo s partnermi na ďalších krokoch a so Štátnou ochranou prírody na vypracovaní dokumentu Program starostlivosti o chránený areál Horský park.
Štátna ochrana prírody musí takýto dokument vypracovať pre každé maloplošné chránené územie na Slovensku. Len v Bratislave ich je 26. Podľa Kovarika vypracovanie takéhoto dokumentu pre Horský park môže trvať až pol roka, ale len keď na to bude vyčlenený dostatok odborníkov.
Mesto tvrdí, že jeho ambíciou je, aby Horský park bol prístupný verejnosti, udržiavaný a plnil doterajšie funkcie na zachovanie vzácnych biotopov. Nie však na úkor bezpečnosti návštevníkov.
„Tento areál si zaslúži okrem ochrany prírody aj pamiatkovú ochranu, ktorá momentálne absentuje,“ ozrejmila Veronika Šafáriková z magistrátu. Diskusia o pamiatkovej ochrane sa zatiaľ nezačala, júnová obhliadka sa zamerala na bezpečnosť.
„Téme pamiatkovej ochrany sa budeme venovať v momente, keď bude vyriešená prevádzková bezpečnosť pre návštevníkov parku,“ ozrejmila Šafáriková.
Ochranári sa pamiatkovej ochrane v parku nebránia. „V prípade, že má magistrát alebo mestská časť Staré Mesto záujem lokalitu aj pamiatkovo chrániť, nevidíme v tom žiadny problém ani rozpor,” povedal Kovarik.
V parku je napríklad pamätník zakladateľa parku Henricha Justiho z roku 1908. Je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho. Mnohé z lavičiek v parku sú pôvodné z roku 1907. Nachádza sa tu aj socha Sediaca od akademického sochára Alexandra Trizuljaka.
Hľadajú historické fotografie parku
K parku patrí aj historická horáreň Horský park. Jej súčasťou je záhrada s detským ihriskom a kaviareň. V lete sa tu konajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Horáreň zrenovovala a sprístupnila Nadácia Horský park. Aktuálne zháňa dobové fotografie a pohľadnice parku.
„Park v čase vzniku (1868 - 1870) bol umeleckým dielom, ktoré poznáme zo sporadických slovných opisov a fragmentov. Radi by sme podrobnejšie spoznali stav a vývoj parku v minulosti,“ uvádza v tejto súvislosti nadácia.
Nadácia približne pred mesiacom vyzvala Bratislavčanov, aby v rodinných albumoch pohľadali staré pohľadnice alebo rodinné fotografie z tohto chráneného prírodného areálu.„Radi by sme z nich urobili výstavu a radi by sme ich použili pri štúdii o Horskom parku, ktorú spracúvame. Mala by byť podkladom na citlivú generálnu obnovu parku,“ píše nadácia.
Mestská časť Staré Mesto už na svojej webovej stránke zverejnila fotografiu Horárne v Horskom parku z roku 1904. Okrem nej sú známe ešte historické pohľadnice troch reštaurácií na Búdkovej ceste nazývaných Púčkove domy, kam sa voľakedy chodievali občerstviť návštevníci parku.
„Doteraz sa nám ozvali traja ľudia, z nich dvaja s už známymi zábermi. Uvidíme, čo prinesie tretí pán, ktorý sa nám ozval,“ uviedol Kamil Procházka z nadácie.
Horský park
Horský park vznikol v roku 1868 na vtedajšom západnom okraji mesta zásluhou starostu Henricha Justiho. Dnes sa rozkladá v geografickom strede mesta a má rozlohu 22 hektárov.
Napriek polohe v strede mesta je to takmer nedotknuté prostredie s pôvodnou flórou a faunou. V Horskom parku sa dostatočne dlho nezasahovalo, čím vzniklo druhovo veľmi pestré územie. Rastie tu veľa starších stromov s dutinami, a preto sa tu usídlili všetky druhy ďatľov, ktoré na Slovensku žijú, okrem jedného, ktorý sa však vyskytuje až v Tatrách.
V roku 1986 bol vyhlásený za chránený park, neskôr v roku 1994 za chránený areál so štvrtým stupňom ochrany prírody.
Toto územie, ktoré má síce v názve park, ale v čase vzniku bolo vysadené hustejšie ako klasický park, si podľa Kovarika takýto stupeň ochrany zaslúži.
„Vzhľadom na biologickú rozmanitosť sú na to reálne dôvody. Klasická parková údržba by tento priestor po biologickej stránke znehodnotila,“ ozrejmil Kovarik.
Starostlivosť o chránený areál Horský park je v kompetencii hlavného mesta ako majiteľa a ako správcu tohto areálu.
