Článok pokračuje pod video reklamou
BRUSEL. Inteligentné mestá boli hlavnou témou diskusie mladých Slovákov a Čechov žijúcich v Bruseli s primátormi Prahy a Bratislavy Adrianou Krnáčovou a Ivom Nesrovnalom. Vo štvrtok večer obaja hostia na pôde Pražského domu v belgickej metropole čelili otázkam, ako sú ich mestá pripravené na výzvy 21. storočia a ako sa chcú popasovať s problémami súčasnosti.
Podujatie zorganizovalo neformálne združenie Od Tatier k Schumanu, ktoré vytvára spoločnú komunikačnú platformu pre Slovákov a Čechov v Belgicku, v spolupráci s Pražským domom a mestom Bratislava.
Za lepšie prostredie
Obaja primátori sa zhodli v názore, že pojem "smartifikácia" oprávnene vchádza do slovníka starostov, ak majú záujem, aby ich mestá boli ekologickejšie, energeticky účinnejšie, využívali digitalizáciu a nástup elektromobility.
Platí to aj pre Bratislavu, povedal Nesrovnal, lebo aj hlavné mesto SR chce zlepšiť stav životného prostredia, výstavbu komunálnych bytov, mobilitu v meste a jeho okolí, odpadové hospodárstvo a ekologickú náročnosť budov.
"Máme dokončenú 'smart' koncepciu pre rozvoj mesta, ktorú sme pripravili aj v spolupráci s Viedňou a Brnom," uviedol primátor. Táto koncepcia sa zameriava na integráciu mestskej a krajskej dopravy, reguláciu parkovania v meste, zavádzanie "chytrých" kontajnerov, ktoré nahlásia, kedy treba odviezť smeti, znižovanie energetickej náročnosti budov napríklad zelenými strechami, ale aj širšie využitie verejného osvetlenia.
Chýbajú účinné štruktúry
Nesrovnal upozornil, že Bratislava ako jediné európske hlavné mesto nie je zároveň aj krajom, čo znamená menej eurofondov pre rozvoj, ale aj obmedzené kompetencie v oblasti prímestskej dopravy.
Zároveň však mesto musí riešiť tie isté výzvy ako iné metropoly a istým hendikepom Bratislavy je aj to, že mladé politické hlavné mesto za 25 rokov si nestihlo vybudovať účinné štruktúry samosprávy. Celkovej situácii nepomáha ani skutočnosť, že Bratislava má 15 stavebných úradov, kým napríklad susedná Viedeň iba jeden.
"Nedá sa dlhodobo financovať hlavné mesto s rozpočtom krajského mesta Brno," opísal situáciu Nesrovnal.
Druhá etapa digitalizácie
Aj napriek tejto finančnej nepriazni a zdedenému investičnému dlhu sa Bratislava snaží držať krok so súčasnými trendmi digitalizácie. Pripomenul, že bol práve dokončený projekt elektronizácie služieb samosprávy - od roku 2016 môžu Bratislavčania najmenej 80 služieb vybaviť z domu od počítača a nemusia chodiť po úradoch.
Tento rok má byť dokončená druhá etapa - digitalizácia ďalších 55 služieb, pričom cieľom mesta je mať všetky služby digitalizované.
Nesrovnal dodal, že aj magistrát má snahu digitalizovať všetku svoju prácu vrátane úzmeno-plánovacích údajov a sprístupnenia územných máp v reálnom čase.
