BRATISLAVA. Životné osudy bratskej trojice sú svetové. Sú pamätné pre rodnú Bratislavu, Európu, Severnú Ameriku, Československo i Slovensko.
Všetko je prepojené dobrodružným útekom z totality do slobodného sveta v dvoch fázach.
Päťsto bytov a jama
Šťastní vyrastali v uliciach, parkoch a na pľacoch prvého bratislavského sídliska, ešte nie panelákového - v Päťsto bytoch.

Je to časť od trhu na Miletičovej do ulíc s trojposchodovými domami smerom k budove Cvernovky a stavenisku autobusovej stanice.
Bola tam aj známa jama, kde sa hral hokej, futbal, basketbal. Stretali sa tam napríklad cyklista Tkáč, basketbalisti, viacerí budúci slávni futbalisti i hokejisti.
Marián Šťastný už hral v slovanistickom doraste, keď sa Peter s kamarátom Mariánom Bezákom rozhodli pri jednom z náborov takisto vyskúšať šťastie. Zobrali ich.
Peter i Marián začali hrávať ligu ako 17-roční. Anton k nim pribudol, keď mal šestnásť.
V roku 1979 Slovan bojoval o titul. Niekoľko kôl pred koncom ligy Bratislavčania prehrávali v Ostrave s Vítkovicami 2:5 ešte necelé dve minúty pred koncom. Útok bratov Šťastných však stihol vyrovnať, gól dal každý z bratov.
Remíza veľmi pomohla. Druhá Jihlava bola iba o tri body horšia. Slovan sa konečne stal majstrom, prvým zo Slovenska.
Titul ako Everest
S najlepším strelcom ligy Jozefom Golonkom viedol Slovan v sezóne 1960/1961 ligu pred Brnom o dvanásť bodov. Nakoniec to stačilo len na titul korunného princa. Zlomiť prekliatie najslávnejšieho slovenského klubu sa podarilo až 23. marca 1979.

„Okrem súperov sme sa museli prehrýzť cez hory predsudkov, že Slovákom to nakoniec zasa niekto vyfúkne, ako sa to stalo našim večne strieborným predchodcom. Na elektrizujúcu atmosféru nikdy nezabudnem, doteraz to vnímam ako osobný Everest. Uvedomoval som si, že sme sen viacerých generácií premenili na realitu," spomínal Peter Šťastný, člen Siene slávy NHL, pred rokmi pre SME.
Bratia Šťastní
Hokejový útok Slovana Bratislava, tímu NHL Quebec Nordiques a československej reprezentácie.
Majstri Československa 1979 (všetci), majstri sveta 1976 a 1977 (Marián a Peter), strieborní na MS 1978 (Peter a Marián) aj na MS 1979 (všetci), účastníci OH 1980 v Lake Placide (všetci).
Petrovi synovia Paul a Yan hrali na MS za USA.
Marián podniká v Kanade, Anton vo Švajčiarsku. Peter bol desať rokov europoslancom. Je na dôchodku.
Slovan v poslednom domácom zápase vyhral nad Pardubicami 6:2. Kapitán Milan Kužela pár sekúnd pred koncom odpálil na striedačke prvé šampanské.
Duchoň a 12-tisíc hláv
Hitom bol vtedy Babylon a slovanistická hymna Slovan je lepší, ktorú naspieval spolu s hráčmi Karol Duchoň. Slovanista na život a na smrť.
Študentský lístok stál päť korún, doprava okolo štadióna na Ulici odbojárov nekolabovala, aj keď sa natlačilo do hľadiska takmer 12-tisíc hláv. Ľudia sa bez zbytočných nervov potlačili v autobusoch, ktorými chodievali na tréningy aj hráči.
Tréner Ladislav Horský počas celej sezóny dokázal udržať súdržnú partiu, čo dovtedy v Slovane nebývalo samozrejmosťou. Vedel citlivo podržať starých, ktorí mladých zbytočne nedusili.
Dokázal udržať na uzde i motivovať výnimočné trio Šťastných. Útok s Mariánom (39 gólov), Petrom (32) a Antonom (32) dal dokopy 103 gólov.

Bratia Šťastní v lige jasne dominovali. Bolo bežné, že Slovan po druhej tretine doma viedol o štyri - päť gólov a bratia si aj pred prázdnou bránkou nahrávali tak, aby dal gól ten, ktorému sa to dovtedy nepodarilo.
Útek Petra a Antona
O rok v lete hral Slovan turnaj európskych majstrov v Innsbrucku.