BRATISLAVA. V roku 1988 ho londýnsky denník Observer označil za najväčší svetový tenisový talent. V tom čase už dávno patril medzi desiatku najlepších hráčov planéty.
Žiaľ, o dva roky neskôr musel bojnický rodák Miloslav Mečíř pre vlečúce sa zdravotné trampoty s chrbticou s tenisom skončiť.
Začínal v rodnom mestečku.
Prečítajte si tiež: Demján: To, čo sa deje na Evereste, je choré „Chodil som s rodinou na kurty a zapáčilo sa mi tam. Mama mi vravela, že zo začiatku som vraj hrával s drevenou doštičkou na krájanie, staval som si z antuky hrady a naháňal som loptičku,“ spomínal Mečíř pre agentúru TASR.
„V Prievidzi som hrával s kamarátmi, vytvorila sa tam dobrá partia. Veľmi mi pomohol príchod do Bratislavy. V Slovane som mal oveľa lepšie podmienky na prípravu," povedal.
Tehelné pole bolo súvislým športoviskom. Na jednej ulici ste prešli okolo zimného štadióna, plaveckého areálu pre súťaže i rekreáciu, popri cyklistickom štadióne aj tenisových kurtoch.
Motivoval ho Pribilinec
Miloslav Mečíř
Narodil sa 19. mája 1964 v Bojniciach.
Žije v Bratislave, je nehrajúcim kapitánom slovenskej daviscupovej reprezentácie.
Vyhral 11 titulov vo dvojhre a 9 vo štvorhre.
Na OH 1988 získal zlato vo dvojhre a s Čechom Šrejberom bronz vo štvorhre.
Dvakrát bol v grandslamovom finále, v roku 1986 na US Open prehral s Lendlom 4:6, 2:6, 0:6, v roku 1989 na Auastralian Open opäť s Lendlom 2:6, 2:6, 2:6.
Spolu s Karinou Habšudovou vyhral v roku 1989 Hopmanov pohár.
Menoslov olympijských víťazov v tenise nie je dlhý. Po roku 1924 tento šport vypadol z programu, nespĺňal požiadavky čistého amaterizmu. Hoci túto myšlienku moderné časy dávno prekonali, olympiáda sa dlho držala tohto archaizmu.
Až v Soule 1988 sa tenis stal súčasťou najväčšieho športového sviatku.
Vtedy 24-ročný Mečíř cestoval do Soulu ako stabilný hráč prvej svetovej desiatky, v tom čase bol dokonca štvorkou. Na OH šiel ako semifinalista Wimbledonu, podľahol v ňom v pamätnom zápase neskoršiemu švédskemu víťazovi Stefanovi Edbergovi 6:4, 6:2, 4:6, 3:6, 4:6.
Slováka nasadili na turnaji v Soule ako číslo tri. Vtedy nemohol vedieť, že Švédovi na olympiáde oplatí prehru z Wimbledonu v rovnako nezabudnuteľnom stretnutí.
Prečítajte si tiež: Ako Hrbatý rozplakal mladého Federera Na úvod turnaja zdolal Mečíř Nemca Erica Jelena, potom Brita Jeremyho Batesa, v treťom kole zostal na jeho rakete Francúz Guy Forget a vo štvrťfinále Holanďan Michiel Schapers.
Pre Mečířa bolo motiváciou zlato chodca Jozefa Pribilinca. „Keď mi ukazoval Jožko medailu a rozprával, aké to bolo na štadióne, ako si veril a ako sa cítil, uvedomil som si, že aj ja by som mohol dosiahnuť podobný úspech. Bol som v semifinále a všetci naokolo mi hovorili, že už je to len kúsok. Predo mnou však boli ešte dva ťažké zápasy,“ spomínal tenista.
Dráma s Edbergom
V semifinále ho čakal Edberg, turnajová jednotka. „V Davis Cupe ma porazil v piatich setoch a takisto v semifinále Wimbledonu,“ pripomenul Mečíř. Sprvu všetko nasvedčovalo, že sa naplní porekadlo o nešťastnej trojici.
